Sedím tu v kruhu známych na smutnej oslave. Pripomíname si desiate výročie od úmrtia našej drahej a milovanej priateľky. V mysli si vybavujem môj posledný rozhovor s ňou.
Jemným, slabým hlasom mi vtedy povedala, že ľutuje iba jediné – že nežila po všetky roky svojho života s rovnako intenzívnou láskou, životným elánom a cieľavedomosťou, s akými žila posledné dva roky po tom, čo jej lekár diagnostikoval terminálne štádium rakoviny.
„Za posledné obdobie som toho stihla naozaj veľa. Spoznala som mnoho ľudí, s ktorými sme si navzájom veľmi pomohli,“ povedala mi.
„Prečo som len nepočúvala všetky tie dobré rady, ktoré mi vtedy starší hovorili? Keby som si to vtedy uvedomila, s mnohými vecami by som začala omnoho skôr. Nepremrhala by som tak veľa času na škriepky či zábavky, na ktorých vlastne vôbec nezáleží.“
Slová mojej dobrej priateľky sa mi vtedy počúvali veľmi ťažko z niekoľkých dôvodov. Hoci všetky jej pocity – môžeme ich vnímať ako lekcie – sú v skutočnosti myšlienkami, ktoré som už predtým počul od druhých veľakrát, až do tej chvíle som si ich význam nikdy naozaj neuvedomil.
Ľútosť, ktorú som začal k nej, ale aj k sebe pociťovať, mi zaplavila srdce až po vrch. Sotva si teraz viem predstaviť niečo bolestnejšie ako vidieť v jej očiach ľútosť, ktorá sa smutne jagala v jej slzách, a hneď na to si uvedomiť, že aj ja som premrhal dosť času…
Že som tiež veľa dobrých a rozumných rád bral jedným uchom dnu a druhým von.
Už je to desať rokov, čo žijem najlepšie ako viem podľa posledných slov mojej dobrej priateľky. Jej slová mi stále rezonujú v hlave, nechal som sa nimi viesť v dobrých, ale aj v ťažkých časoch.
A tiež som sa naučil pozornejšie načúvať dobrým, občas tvrdým životným múdrostiam druhých ľudí, a potom sa podľa nich v živote aj riadiť.
Tie najlepšie rady mojej zosnulej priateľky, ako aj tie, ktoré som za posledných desať rokov počul od druhých – tvrdé pravdy, ktoré si často sám sebe pripomínam – som spísal do bodov nižšie.
Sú to tvrdé životné pravdy, ktoré by sme si z času na čas mali pripomínať všetci. Poďme teda na ne.
40 životných právd, o ktorých by ste mali vedieť
1. Keď vždy počujeme len to, čo chceme počuť, znamená to, že sme vlastne nikdy nepočúvali, čo sa nám snažili povedať druhí.
Preto si vypočujme aj to, čo sa nám nepočúva ľahko. To je jeden zo znakov, že sa po osobnostnej stránke naozaj zlepšujeme.
2. Fantazírovanie o tom, že by sme mali žiť v inom čase, či na inom mieste, môže byť pre nás nebezpečné.
Keď sa budeme minulosti držať príliš kŕčovito, hrozí nám, že prejdeme úplne bez povšimnutia povedľa skutočných hodnôt a krásy, ktoré máme tu a teraz.
To isté nám tiež hrozí, ak budeme príliš horlivo snívať o budúcnosti. Nedovoľme teda, aby nás naša myseľ úplne pohltila. Neignorujme náš momentálny život!
3. Často strácame príliš veľa času tým, že čakáme, kým sa pred nami objaví ideálna životná cesta.
To sa však samozrejme nikdy nestane. Často totiž zabúdame, že cesta sa nám odkrýva nie čakaním, ale tým, že po nej kráčame.
4. Nikdy sa nebudeme cítiť až tak sebavedome, ako by sme chceli.
Netreba veriť tomu, že pred tým, ako sa odhodláme pre ďalší dôležitý krok, by sme mali byť ešte sebavedomejší než už sme.
Je to presne naopak – naše sebavedomie rastie tým, že podnikáme ďalšie kroky.
5. Zábavky a rozptýlenia nás spoľahlivo pripravia o to najlepšie, čo je v nás – ak im to dovolíme.
Začnime si lepšie všímať naše zvyky, všímajme si, koľko času venujeme tej-ktorej činnosti a odstráňme z nášho života všetky tie rôzne zábavky a rozptýlenia.
Keď sa naučíme zámerne ovládať, kam má ísť naša pozornosť, keď sa naučíme ovládať našu schopnosť sústrediť sa, vtedy sa staneme skutočnými pánmi nášho života.
6. Medzi prázdnou únavou a uspokojujúcim pocitom vyčerpania je veľmi veľký rozdiel.
Začnime si rozdiel medzi nimi jasne uvedomovať. Život je príliš krátky. Vkladajme úsilie do tých činností (a vzťahov), na ktorých nám záleží najviac.
Vážme si to, čomu sme venovali našu energiu. Zamerajme sa na to, na čom záleží a vzdajme sa toho, na čom nezáleží.
7. Je až neuveriteľné, ako často zanedbávame samých seba.
Začnime si uvedomovať aj toto! Na našich potrebách záleží. NEignorujme ich. Občas je potrebné, aby sme robili to, čo je najlepšie pre nás a pre náš život a nie len to, čo je dobré pre druhých.
Na sebaláske a starostlivosti o seba nie je nič sebeckého. Aj tak by sa nám nikdy nepodarilo druhým dať to, čo my sami nemáme. Preto obohaťme náš život. Len tak z neho budeme môcť dať aj druhým.
8. Občas zabúdame samých seba pochváliť.
Pamätáte si na tie chvíle, keď ste si mysleli, že už to viac nezvládnete? A predsa ste to zvládli, a zvládnete to znova. Nedovoľme obavám z prekážok, aby ochromili naše najlepšie schopnosti.
Radšej si začnime vážiť to, ako ďaleko sme to už dotiahli. Už sme toho prekonali veľa a aj sme sa veľa naučili. Buďme teda na seba trochu viac hrdí za to, akí sme odolní.
9. To, ako reagujeme, je vždy omnoho dôležitejšie než životná situácia, v ktorej sa nachádzame.
Okolnosti, ktoré sú úplne mimo našej kontroly, rozhodujú len o veľmi malej časti nášho života. No tá podstatná časť nášho života je priamo určená spôsobom, ako na tieto životné okolnosti reagujeme.
Ako nakoniec skončíme je v najväčšej miere ovplyvnené tým, akým spôsobom pristupujeme k našej životnej situácii.
10. V čase životných zmien budeme vždy nutne pociťovať aj určité nepohodlie.
Nepohodlie je neoddeliteľnou súčasťou vývoja a rastu. Keď však už dosiahneme ďalšiu úroveň, nepohodlie postupne pominie. Musíme len byť trocha trpezliví.
11. Nemýľme si trpezlivosť s vyčkávaním.
Ak chceme správne pochopiť, čo je to trpezlivosť, mali by sme sa na ňu pozerať ako na schopnosť zachovať si pozitívny a sústredený prístup, zatiaľ čo tvrdo pracujeme na tom, aby sa náš život posunul na ďalšiu a lepšiu úroveň.
12. Nové dobré návyky si nevytvoríme len tak za jednu noc.
Vytvorenie si nového, dobrého návyku údajne trvá približne 66 dní. Najbližších deväť týždňov sa teda radšej zamerajme na tie svetlejšie stránky života – tie po čase povedú k prebudovaniu a zefektívneniu nervových dráh v našom mozgu.
Tento istý princíp použime potom aj v ostatných oblastiach nášho života.
13. Nie je asi možné dostatočne zdôrazniť, aká dôležitá je sila mysle. Napriek tomu je veľmi často prehliadaná.
Trávme čo najviac času v prostredí, ktoré podnecuje rozvoj nášho myslenia. Buďme čo najčastejšie s ľuďmi, ktorí sú pre nás skutočnou inšpiráciou.
Čítajme knihy. Učme sa. Vyvíjajme sa. Zlepšujme sa. Ako naložíme so svojím životom je len a len v našich rukách.
14. Zbaviť sa starých návykov a vzorcov správania je veľmi náročné.
Avšak prvým krokom ako sa ich zbaviť je, že si ich začneme uvedomovať. Konajme uvedomelo a dôsledne. A snažme sa, aby sme znovu neupadli do našich starých návykov, ktoré nám už viac nevyhovujú.
Majme sa na pozore – toxické návyky a vzorce správania sa budú pokúšať vkradnúť späť do nášho života v tej chvíli ako spozorujú, že sa nám začína dariť. Nepoľavujme teda.
15. Z nefunkčného vzťahu je niekedy lepšie odísť bez posledného vysvetlenia.
Naše skutky a správanie hovoria aj tak jasnejšou rečou než slová. Dôverujme našim inštinktom a jasným signálom, a potom vznešene a rozhodne vykročme ďalej.
16. Ak sa budeme vždy stavať len do role obete, navždy tak k nám aj budú pristupovať.
Život nikdy nebol fér. To však ešte neznamená, že naša budúcnosť sa musí odvíjať od našej minulosti.
Snažme sa preto brať život zo dňa na deň a buďme vďační aj za maličkosti. Nedajme sa obrať o radosť zo života vecami a okolnosťami, ktoré nijako nemáme pod kontrolou.
17. Život nám nedáva vždy to, čo by sme chceli.
Dáva nám však to, čo potrebujeme – aby sme sa naučili niečo nové, aby sme sa neprestali vyvíjať, aby sme sa znova zaľúbili.
18. Ak máme naozaj oči otvorené, každý človek a každá situácia môžu byť našimi učiteľmi.
Naučme sa teda lepšie počúvať a všímať si všetko vôkol nás. Takto sa celkom iste vždy dozvieme niečo nové.
19. Šach ešte nikto nevyhral tým, že by ťahal figúrkami len vpred.
Na to, aby sme získali výhodnú pozíciu, musíme niekedy urobiť krok vzad. To je dokonalou metaforou aj pre život ako taký.
20. Najcennejšie ponaučenia získavame vždy z tých najťažších životných skúseností.
Každá náročná situácia je vzácnou príležitosťou k tomu, aby sme porozumeli sami sebe ešte viac do hĺbky, čo vždy logicky povedie k zlepšeniu nášho života.
Ponaučenia z ťažkých životných skúseností si berme jedno po druhom, krok za krokom.
21. Tú najväčšiu časť stresu si vyrábame sami.
A najsilnejšou zbraňou proti stresu je naša schopnosť uprednostniť istý typ myšlienok pred inými.
Naučme sa teda ovládať naše myšlienky ešte predtým, než stihnú naše myšlienky ovládnuť nás.
22. Naša myseľ bude navždy tvoriť aj negatívne myšlienky.
Naším cieľom teda nie je sa ich zbaviť. Aj tak by sa nám to nikdy nepodarilo. Naším cieľom by skôr malo byť zmeniť spôsob, ako na tieto negatívne myšlienky reagujeme.
Vlastne tým najjasnejším znakom nášho vnútorného rastu je, keď si začíname uvedomovať, že sa už viac neobávame, netrápime a nemáme stres z niečoho, čo nás kedysi vysávalo z energie.
23. Schopnosť zachovať si pokoj, je v skutočnosti znakom vnútornej sily.
Schopnosť nereagovať prehnane a nebrať veci osobne nám pomáha udržať si jasnú myseľ a pokoj v srdci.
Keď si raz začneme náš vnútorný pokoj ceniť viac ako našu potrebu reagovať a mať pravdu, začneme v živote zažívať ešte viac pokoja a šťastia.
24. Urputne sa držíme vecí, ktoré nás iba brzdia.
Ak nám nejaký vzťah, spôsob správania či nejaká vec do života už nič neprinášajú, bude asi lepšie sa s nimi rozlúčiť.
Život začne byť znova jednoduchší, ak si v ňom upraceme ten neporiadok, ktorý ho iba komplikoval. Je dosť možné, že niektorí ľudia či veci, s ktorými sa rozlúčime, nám vôbec nebudú chýbať.
25. „Som zaneprázdnený“ je vo väčšine prípadov len výhovorka.
V tomto hlučnom a chaotickom svete je potrebné, aby sme si občas urobili priestor pre vypočutie druhých, ale aj nášho vnútorného hlasu. Vyhľadávajme ticho a pokojné miesta.
Pokojne dýchajme a načúvajme. Duchom buďme naplno prítomní tam, kde sa práve nachádzame. Nie je žiadna náhoda, že sa nachádzame na tom mieste, na ktorom práve sme.
Každý krok, ktorý sme vykonali, ako aj každá skúsenosť, ktorou sme prešli, sú pre nás nevyhnutné. Môžeme z nich veľa získať, ak im venujeme našu plnú pozornosť.
26. Až príliš často ignorujeme náš vnútorný hlas.
Venujme potrebný priestor sami sebe a načúvajme nášmu vnútornému hlasu – našej duši. Je to potrebné, pretože príliš veľa ľudí počuje len hluk vonkajšieho sveta, v ktorom sa strácajú.
27. Často hľadáme uznanie na nesprávnych miestach.
Nespoliehajme na to, že si samých seba budeme vážiť vtedy, keď si nás budú vážiť druhí. Musíme začať od seba, musíme si samých seba vážiť aj keby si nás nevážil nik iný.
Potom už automaticky začneme priťahovať ľudí, ktorí sú hodní našej energie. Prestaňme teda od druhých očakávať, že nám budú hovoriť, akí sme úžasní.
Spravme dojem v prvom rade sami na seba. Dokážme sami sebe, že sme stále schopní sa zlepšovať a vyvíjať. Ono to vlastne ani nikdy nebolo o súperení s druhými – v konečnom dôsledku sme to vždy len my vs. my.
28. Popularita je úplne nepodstatná.
Zabudnime na popularitu. Stačí, keď budeme robiť to, na čom nám záleží a zachováme si pri tom vášeň, zdravú mieru pokory a čestnosť.
Robme to, čo chceme robiť – nie kvôli aplauzu, ale preto, že sme presvedčení, že je to správna vec. Väčšina tých najkrajších gest, ktoré kedy urobíme, ako aj väčšina tých najlepších vecí, ktoré sa nám kedy podaria, sa nikdy neodohrajú pred zrakom verejnosti.
Spravme ich aj tak – na ich význame im to nič neuberie.
29. Občas dokážu ľudia na nás zapôsobiť nepodstatnými vecami.
Neprikladajme až taký význam peniazom, titulom, spoločenskému postaveniu či výzoru. Radšej si na druhých všímajme štedrosť, čestnosť, pokoru a láskavosť.
30. Nie vždy nám ľudia povedia, čo si o nás myslia.
No vždy nám to dajú najavo svojím správaním. Preto si začnime pozornejšie všímať, ako sa druhí v našej prítomnosti správajú.
31. Naše očakávania ohľadom druhých nám budú vždy spôsobovať iba zbytočné trápenie.
Nikdy neznižujme naše nároky. Je však dobré si uvedomiť, že najlepší spôsob ako sa v druhých nesklamať, je prestať od nich čokoľvek očakávať.
32. Ak čakáme, že druhí sa k nám vždy budú správať dobre len preto, že aj my sa k nim tak vždy správame, pravdepodobne skončíme so zlomeným srdcom.
Nie každý má rovnako dobré srdce ako my.
33. Život je príliš krátky na hádky a súboje.
A keby sa už inak nedalo, vždy si dobre premyslime, či nám dotyčný stojí za konfrontáciu. Pokoj je často omnoho lepší než pocit, že sme mali pravdu.
Nemusíme sa predsa nechať zatiahnuť do každej hádky, ku ktorej nás vyzývajú. Radšej si vážme to dobré, čo v živote máme, buďme vďační za ľudí, na ktorých nám záleží, a z drámy druhých vycúvajme so vztýčenou hlavou.
34. Skôr či neskôr si do života pritiahneme takých ľudí, ktorí sa správajú a rozmýšľajú podobne ako my.
Ak chceme, aby boli v našom okruhu len pozitívni ľudia, musíme sa najprv my sami začať správať pozitívne. A samozrejme, aj opak je pravdou.
Preto sa snažme čo najviac stretávať s takými ľuďmi, vďaka ktorým sa môžeme stať tou najlepšou verziou samých seba. Menej drámy – menej neporiadku.
Len vyššie vibrácie a pozitívne úmysly.
35. Všetci bez výnimky sa musíme znovu naučiť byť ľudskejší.
Nevyhýbajme sa očnému kontaktu. Neschovávajme sa za naším smartfónom. Odo dneška sa opäť začnime trochu viac usmievať.
Pýtajme sa ľudí, ako sa majú a naozaj ich aj počúvajme.
36. Občas máme sklon podvedome ponižovať ľudí, s ktorými nesúhlasíme.
Buďme preto opatrní. Ak sa necháme zaslepiť presvedčením, že iba my máme patent na rozum a pravdu, veľmi ľahko sa môže stať, že sa postupne zmeníme na to, čo sa nám predtým na druhých nepáčilo.
Nakoniec spôsob ako jednáme s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme, je jasným dôkazom toho, čo sme sa zatiaľ naučili o láske a súcite.
Každý jeden človek, ktorého v živote stretneme, má z niečoho obavy, niečo miluje a tiež už niečo stratil. Buďme si toho vedomí. Rešpektujme to. A buďme veľmi, veľmi ohľaduplní.
37. „Zlý“ človek sa ešte vždy môže zmeniť k lepšiemu.
Ak niekto na sebe pracuje a má úprimnú snahu zmeniť sa k lepšiemu, nemá žiaden zmysel neustále mu pripomínať jeho minulosť. Každý sa môže zmeniť a vyvíjať ďalej.
38. Ak chceme žiť pokojný a radostný život, je nevyhnutné, aby sme sa naučili odpúšťať.
Odpúšťajme druhým – ani nie preto, že by si naše odpustenie jednoznačne zaslúžili, ale preto, že my si jednoznačne zaslúžime pokojný život.
Raz a navždy sa zbavme ťaživej predstavy, že sme len obeťou ľudí a okolností.
39. Život nám bude brať, ale aj dávať, postupne a nepretržite.
Je celkom zábavné si uvedomiť, že už sme dávno vyrástli z vecí, o ktorých sme si kedysi mysleli, že by sme bez nich nemohli žiť. A hneď na to si zase nájdeme záľubu v niečom, o čom sme predtým ani len netušili.
Nebojme sa teda prijať život v celej jeho nepredvídateľnosti. Tie najlepšie kapitoly nášho života sa často odvážime pomenovať až dlho po tom, ako sa skončili a my sme už dávno na inej kapitole.
40. Aj to všetko, čo už dnes máme, je v procese zmien, a preto sa to po čase tiež zmení.
Rozhliadnime sa okolo seba a buďme vďační za život, ktorý máme. Buďme vďační za naše zdravie, za našu rodinu a za náš domov. Pretože nič netrvá večne.
A teraz je rad na vás…
Na konci článku mi dovoľte položiť vám ešte rýchlu otázku:
Ktorý bod v článku sa vám páči najviac a prečo? A tiež, ako sa zmení váš život, ak si tento bod (alebo body) budete pripomínať každý jeden deň?
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár