12 zákonov karmy, ktoré zmenia váš život

Karma je zákon príčiny a následku – nezlomný zákon vesmíru. Vaše konanie, činy, akcie vytvárajú vašu budúcnosť.

Dôvodom, prečo váš osud nie je nikdy spečatený, je to, že vám je daná slobodná vôľa. Preto o vašej budúcnosti ešte nemôže byť vopred rozhodnuté. To by nebolo spravodlivé. Život vám ponúka príležitosti. Jednou z nich je táto. – Strom prebudenia

Karma je pre mnohých z nás trochu abstraktnou teóriou. O tejto téme, ktorá nemá nič spoločného s náboženstvami, existuje množstvo mätúcich informácií, ktoré nedávajú žiaden význam a sú nepotrebné.

Práve preto sme toho názoru, že by bolo skutočne dobré načrtnúť o tejto veci nejaký obraz, ktorý pomôže skonkrétniť rámec toho, čo vlastne karma znamená. Ako základ použijeme jednoduchý príklad.

Dajme tomu, že všetci sme ochotní ísť a pomôcť iným ľuďom, akýmkoľvek spôsobom, ktorý považujeme za vhodný.

Môžeme urobiť to, že vložíme mince do parkovacích automatov, aby sa predĺžila doba parkovania, každému otvoríme dvere, dáme zopár eur bezdomovcom, zaplatíme niekomu kávu alebo čaj, atď. atď.

Teraz si položme dve otázky: Aká je možnosť toho, že osoba, ktorej sme pomohli, sa nám odplatí alebo že „zaplatí vopred“? Aká je možnosť toho, že táto akcia, alebo skutok bude zdrojom pozitívnej energie? Bude to generovať pozitívnu energiu?

Toto je úplne základný príklad každodennej karmy. Samozrejme, existuje aj negatívna karma. Gandhi to vysvetľuje jednoduchým, ale zásadným spôsobom:

„Človek je len výsledkom svojich myšlienok. Stáva sa tým, čo si myslí.“

Teraz, keď sme postavili základ toho, čo znamená karma, pozrime sa na 12  zákonov karmy, ktoré môžu zmeniť váš život.

1. Veľký zákon: „Ako zaseješ, tak budeš žať.“

Jednoduché vysvetlenie Veľkého zákona je nasledovné: naše myšlienky a činy majú svoje následky a dôsledky, dobré alebo zlé. Ak túžime po pokoji, láske, harmónii, prosperite, atď. musíme mať aj ochotu podľa toho konať.

Tento princíp je známy aj ako „zákon príčiny a následku“. Energia (myšlienka, akcia), ktorú sme vypustili do sveta, má následok, či už okamžitý alebo budúci.

2. Zákon tvorenia: „To, čo si želáme, príde tým, že sa toho zúčastníme.“

Život, ktorý vidíme okolo seba, bol vytvorený tým, že niekto mal cieľ a uskutočnil ho. Keďže človek je súčasťou vesmíru, naše zámery a ciele určujú vývoj toho, čo bude vytvorené.

Keďže to, čím sa obklopujeme, sa stáva našou súčasťou, našou zodpovednosťou je zabezpečiť, aby toto obklopujúce prostredie prispievalo k naplneniu našich túžob.

3. Zákon pokory: „Aj keď odmietneme niečo akceptovať, stále to ostane tým, čím to je.“

Akceptovanie je v mnohých systémoch viery takmer univerzálnou cnosťou. Keď to zjednodušíme, aby sme mohli zmeniť nejaké okolnosti, najprv ich musíme prijať také, aké sú.

Ak sa zameriavame na niečo negatívne, namiesto toho, aby sme urobili zmeny, ktoré negatívne problémy vyriešia, v podstate prispievame k udržaniu nulového stavu, ktorým sa nič nemení.

Udržiavame tak negatívny stav, aj keď si ho neželáme.

4. Zákon rastu: „Náš vlastný rast má prednosť pred akýmikoľvek okolnosťami.“

Jediná vec, nad ktorou máme kontrolu, sme my sami. Na prvom mieste je motív, motivácia.

Akcia (alebo nečinnosť), ktorá nasleduje po motivácii, bude v našom živote generovať a produkovať buď pozitívne alebo negatívne okolnosti.

Skutočná zmena nastane len vtedy, ak sa zmene oddáme a sami prispejeme k zmene, po ktorej v hĺbke svojho srdca túžime.

5. Zákon zodpovednosti: „Naše životy sú tým, čo z nich sami vytvoríme. Ničím iným.“

Keď v niekoho živote dôjde k turbulenciám, sú to často turbulencie vnútorné. Ak chceme zmeniť svoj život, musíme zmeniť náš systém myslenia a svoje okolie.

6. Zákon zapojenia: „Všetko vo vesmíre je prepojené. Všetko veľké, aj všetko malé.“

Naša minulosť, súčasnosť a budúcnosť sú prepojené, previazané. Keďže to takto je, musíme sa dať do práce, aby sme tieto prepojenia a spojenia zmenili. Ak chceme, aby to bolo inak, ak chceme niečo iné.

Žiadny z krokov nie je dôležitejší než ktorýkoľvek iný alebo ďalší. Keď sa má čokoľvek splniť, úplne všetky kroky sú rovnako významné.

Či už to je prvý, stredný alebo posledný krok. Všetky sú nevyhnutné.

7. Zákon sústredenia sa: „Nikto nemôže upriamiť svoju pozornosť na viac ako jednu úlohu.“

Čo sa týka duchovného rastu, nemôžeme mať negatívne myšlienky alebo činy, a zároveň očakávať, že budeme duchovne rásť.

Svoju pozornosť musíme úplne zamerať na dosiahnutie požadovanej úlohy. Stredobodom našej pozornosti musí byť výhradne dosiahnutie výsledku.

8. Zákon záujmu a dávania: „Preukazovanie svojej nesebeckosti je dôkazom skutočného zámeru.“

Zjednodušene to povieme takto: o čom tvrdíme, že tomu veríme, že je naším cieľom, to sa musí preukazovať v našom konaní.

Nesebeckosť je cnosťou len vtedy, keď sa úplne prispôsobíme, oddáme niečomu inému, než sebe samému.

Bez nesebeckej povahy je skutočný duchovný rast v podstate takmer nemožný.

9. Zákon zmeny: „História sa opakuje dovtedy, kým nebude zmenená.“

Vedomé oddanie sa zmene je jedinou možnou metódou, ako sa dá ovplyvniť minulosť.

História sa bude donekonečna opakovať a pokračovať po nekonštruktívnej ceste do toho momentu, kým ju pozitívne energie nenasmerujú niekam inam.

To znamená, že negatívne veci sa budú opakovať stále odznova, pokiaľ nedôjde k vedomému zásahu, ktorého jasným cieľom bude pozitívna zmena. A samé sa to neudeje.

10. Zákon tu a teraz: „Prítomnosť je to jediné, čo máme.“

Keď sa pozeráte späť plní ľútosti a dopredu hľadíte bez toho, že by ste pred sebou videli zmysel, sami seba zbavujete príležitosti, ktorú práve máte.

Staré myšlienky a vzorce správania negujú, potierajú práve teraz prítomnú šancu na to, aby ste sa posunuli dopredu.

11. Zákon trpezlivosti a odmeny: „Nič, čo má hodnotu nebolo vytvorené bez trpezlivosti v mysli.“

Drina sa nedá obísť túžobnými myšlienkami. Zbožné želania sami o sebe nie sú ničím. Samotnou túžbou sa veci samé neuskutočnia.

Túžba bez vynaloženého reálneho úsilia veci nezhmotní do reality. Odmeny, výsledky sú nárokovateľné len trpezlivosťou a vytrvalosťou, ničím iným.

Odmeny nie sú konečným výsledkom. Je pravda, že trvalá radosť pochádza z toho, že vieme urobiť to, čo je potrebné, a zároveň úplne oprávnene očakávame odmenu, ktorá je dobre odrobená – a zarobená.

12. Zákon významu a inšpirácie: „Najlepšou odmenou je tá odmena, ktorá prispieva k celku.“

Konečný výsledok má len malú hodnotu, ak po sebe zanechá len málo alebo vôbec nič.

Energia a zámery sú dôležitými zložkami, ktoré určujú význam konečného výsledku.

V ideálnom prípade je láska a vášeň stelesnením motívu tej osoby, ktorá sa rozhodla zanechať trvalý dojem na Celku.

Spracovala: Silavedomia.sk