Sila vedomia

  • Kontakt

Výskum potvrdil : Deti vychovávané bez náboženstva sú ohľaduplnejšie a empatickejšie

5. septembra 2019 by redakcia 17 komentárov

Výskum potvrdzuje, že deti vychovávané bez náboženstva sú ohľaduplnejšie a empatickejšie

V jednom z nedávnych výskumov, ktorý sa uskutočnil na Chicagskej univerzite, bola zisťovaná a aj potvrdená súvislosť medzi nereligióznou výchovou a rozvinutosťou vľúdnosti, ohľaduplnosti a empatie.

Uvedený výskum potvrdzuje, že v správaní detí, ktoré boli vychovávané bez náboženských vplyvov, možno naozaj pozorovať nielen väčšiu mieru ohľaduplnosti či vľúdnosti, ale aj empatickejší prístup k druhým.

Aj keď bežne prijímaná a rozšírená predstava je tá, že náboženstvo a presvedčenie o existencii vyššej moci vedú pri výchove k lepším výsledkom, zdá sa, že výsledky výskumu hovoria presný opak.

Profesor Jean Decety so svojím tímom spolupracovníkov podrobili analýze správanie detí a spôsob, akým deti vnímajú druhých. Táto analýza bola vykonaná na niekoľkých skupinách detí zo šiestich rôznych krajín.

Akú úlohu zohráva viera vo výchove detí

Vedcov zaujímala napríklad ochota detí podeliť sa s druhými, ich sklon a podvedomý návyk súdiť druhých či trestať druhých za zlé správanie.

„Celkovo by sme to mohli zhrnúť tak, že zistenia z nášho výskumu sú v protiklade s bežne rozšírenou predstavou, podľa ktorej deti z nábožensky založených rodín budú preukazovať väčšiu mieru altruizmu a ohľaduplnosti voči druhým.

Táto bežne rozšírená predstava sa zdá byť logická, no skutočnosť nám ukazuje niečo iné,“ vysvetľujú autori štúdie s názvom Negatívny vzťah medzi nábožnosťou a altruizmom u detí z celého sveta (The Negative Association Between Religiousness and Children’s Altruism Across the World).

„Hlavným zámerom nášho výskumu bolo preskúmať, či je náboženstvo vo výchove nevyhnutným predpokladom pre optimálne rozvinutie morálnych kvalít.

Zistenia nášho výskumu sa prikláňajú k myšlienke, že sekularizácia morálky vo výchove nielenže nevedie k oslabovaniu vľúdnosti, ohľaduplnosti a láskavosti, ale dokonca naopak, vedie k prehĺbeniu týchto vlastností.“

V jednom z experimentov vedci ponúkli deťom cukríky. Každé dieťa si mohlo vziať jeden, no vedci ich upozornili, že cukríkov nie je dosť na to, aby vyšlo pre každého.

Vedci potom pozorovali, ktoré deti boli ochotnejšie sa o cukríky podeliť. V ďalšom experimente vedci deťom pustili film, v ktorom deti do seba sácali a udierali. Týmto experimentom sa chceli vedci dozvedieť, ako budú deti na film reagovať.

No a zistenia získané týmito experimentmi sú celkom zaujímavé. Jedno z nich napríklad hovorí o tom, že „religiozita vo výchove podnecuje u detí sklony k trestaniu druhých“. Alebo sa tiež ukázalo, že „deti z nábožensky založených rodín omnoho častejšie súdia druhých za ich skutky“.

Vo veľkom anglickom slovníku Oxford English Dictionary je pojem „altruizmus“ definovaný ako „nesebecké a nezištné konanie v záujme dobra druhých“.

Avšak táto definícia altruizmu, podľa ktorej je jeho podstatou nezištnosť a nesebeckosť, už dlhšiu dobu vŕta v hlave viacerým vedcom a mysliteľom.

Napríklad v známej knihe Sebecký gén (The Selfish Gene) z roku 1976 od rovnako známeho anglického autora, popularizátora vedy a ateistu, Richarda Dawkinsa, sa stretávame s myšlienkou, že motivačným faktorom pre altruizmus z pohľadu genetiky je práve zištnosť, možno až sebectvo.

V tejto oblasti bude ešte potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov a experimentov, no jedno je isté – vyššie spomínaný výskum jednoznačne potvrdil súvislosť medzi altruizmom a absenciou náboženských vplyvov pri výchove.

Profesor Jean Decety k tomu ešte dodáva:

„Bolo by iste zaujímavé, keby boli v budúcnosti v tejto oblasti vykonané aj ďalšie, podrobnejšie výskumy. Dúfame len, že zatiaľ sa nám ako-tak podarilo vyvrátiť mylnú predstavu, podľa ktorej je vraj náboženská etika a priori vždy lepšia než etika vychádzajúca zo sekulárneho svetonázoru.

Domnievame sa, že ľudia z celého sveta, či už sa hlásia k nejakému náboženstvu, alebo nie, sa vo svojich každodenných životoch riadia podobnými etickými princípmi, hoci ich môžu vyjadrovať trochu odlišne, a to v závislosti od ich kultúrne podmieneného svetonázoru.“

Spracovala: Silavedomia.sk


Odoberajte nové články emailom!

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články z tejto stránky (SilaVedomia.sk) priamo do vašej emailovej schránky!

Kategória: Články

Comments

  1. Marta says

    5. septembra 2019 at 19:03

    Čo už americký výskum potvrdí musí byť len riadna hovadina. Za každú cenu chcú dokázať, že deti vychované vo viere sú na tom horšie, čo je úplny nezmysel, a opak je pravdou. Takéto blbosti tu dávate, že až rozum nám zastane. Asi zruším Vašu stránku, nepotrebujem čítať také nezmysly.

    Odpovedať
    • Kveto says

      10. septembra 2019 at 22:44

      To bol postoj kresťana?

      Odpovedať
      • Juraj says

        14. septembra 2024 at 10:46

        Vyborne!

        Odpovedať
    • Soňa Zálešáková says

      15. septembra 2019 at 23:44

      Noo, nie je to az taká blbost, vsímam ze vskutku neveriaci sú viac stedrí a láskavejsí ako veriaci, neveriaci nepreklínaju a neodvolávaju sa na Boha, niekedy mám pocit, že cast veriach je zlo skryté za Boha.

      Odpovedať
      • FUCKU says

        15. októbra 2019 at 14:22

        presne tak, amen!

        Odpovedať
      • Peter says

        14. marca 2024 at 21:57

        Presne už dávno som si všimol aký ľudia chodia do kostola česť výnimkám ale niektorí čisté zlo z ktorými sa netreba stretávať

        Odpovedať
    • FUCKU says

      15. októbra 2019 at 14:19

      Zrus, necitaj, tvoj nazor nikoho nezaujima aj tak

      Odpovedať
    • Stanislav says

      29. novembra 2019 at 20:55

      Toto je treti typicky mylny znak veriacich, ktori si myslia ze su lepsi ako neveriaci.

      Odpovedať
    • Peter says

      5. septembra 2024 at 7:23

      Ja si myslím, že ten výskum je pravdivý. Tí čo chodia do kostola sa poliehajú na to, že sa vyspovedám a bude mi odpustené. Tí ostatní, si dobre rozmyslia ako sa budú správať aby nemali problém so svojim svedomím. A keď vidím akí ľuda chodia do kostola tak mi to len potvrdzuje to čo si myslí.

      Odpovedať
    • Marcel says

      15. septembra 2024 at 13:28

      Dosť hlúpa, až hysterická reakcia. Tí výskumníci práve očakávali opačné výsledky, než z testov vyplynuli. Na rozdiel od vás však boli vedci renomovanej univerzity našťastie dostatočne súdni a namiesto nadávania deťom, že určite pri testoch nereagovali správne sa nad výsledkami zamysleli.

      Odpovedať
    • Drahomíra Nejdlová says

      3. októbra 2024 at 16:19

      teraz ste parádne ukázali svoju netoleranciu voči iným názorom,i keď boli výskumom
      preukázané. Ja mám skúsenosti,že ĺudia,ktorí páchali velké zlo,boli váčšinou veriaci.Oni ani nepotrebujú mať úplne čisté svedomie.Ak vykonajú zlé veci,idú do spovedelnice,vyspovedajú sa .Dostanú rozhrešenie,napr.za 2 očenáše a sú nevinní.Neveriaci človek sa musí modliť iba svojmu svedomiu .

      Odpovedať
  2. Julius Just says

    6. septembra 2019 at 6:29

    Výskum by mal informovať aj ktoré náboženstvo znižuje morálne kvality.
    Určite je rozdiel v medzi náboženstvami už len v tom, že niektoré náboženstvo sľubuje za zabitie neveriacého raj s množstvom panien a iné náboženstvo nabáda k milovaniu bližného.

    Odpovedať
    • Marcel says

      15. septembra 2024 at 13:47

      Áno, súhlasím, že mohli byť konkrétnejší. Počítam, že preskúmali najvýynamnejšie svetové náboženstvá a určite náboženstvá najviac zastúpené v ich krajine (USA) – čo je určite (zrejme aj v tomto poradí) kresťanstvo, židovstvo, islám. a ďalšie. Nemyslím si, že by boli výsledky kresťanských detí výrazne odlišné. Je to napríklad vidieť i morálnej úrovni Slovenského obyvateľstva – aj keď sa samozrejme nedá položiť úplne znamienko „rovná sa“, ale tam kde je obyvateľstvo viac veriace (rozdelenie podľa krajov, alebo vidiek/väčšie sídla, atď), tam sa teší omnoho vyššej podpore mafia a podpora diktatúr akou je napríklad rusko (naschvál píšem s malým ‚r‘) – a naopak: kde je vplyv náboženstva menší, tam majú ľudia vo všeobecnosti hlbšie morálne základy a dobro od zla rozoznajú podstatne lepšie.

      Odpovedať
  3. Vlado Pavlík says

    6. septembra 2019 at 21:48

    Ježiš vraj povedal:
    „Buďte ako deti…“
    Načo je teda náboženstvo a náboženská výchova detí?
    Čo c by asi Ježiš povedal na dnešné podoby náboženstva?
    Prečo sa so slovom „viera“ spája iba naplnenie tým, že existuje Boh, prípadne niečo vyššie?
    Prečo málokoho zaujíma, čomu, alebo v čo v čo veria bežní ľudia?

    Odpovedať
  4. Jana Nesevova says

    9. septembra 2019 at 9:34

    Religia znamena spajanie. Spajanie cloveka s Bohom. Clovek je zviera, ktore uverilo v Boha. Religia, ideologia, politika, ekonomika, kultura, atd. navzajom spolu suvisia oni vytvaraju civilizaciu. Bez tejto postupnosti sa vraciame do mnohobozstva ako je to teraz vidiet, kazdy ma svojho boha a nevieme sa dohodnut, stracame lasku, ktora podobne ako sucit, hybe vesmirom. Peniaze a moc a slava nikoho este neurobili naozaj stastnymi.

    Odpovedať
    • Marcel says

      15. septembra 2024 at 13:33

      Hm, to všetko čo píšete je ale iba konštrukcia ktorú vám podsúva vaša cirkev/náboženstvo. Ako je z článku vidieť, bez Boha (takého, či takého) lásku vobec nestrácame, ale naopak sme jej plnejší, než keď si na dobro a zlo urobíme manuál i monopol.

      Odpovedať
  5. Petrus says

    16. marca 2024 at 8:04

    V knihe od psychológa De Stena How God works sú spomínané desiatky štúdií hovoriacich opak

    Odpovedať

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Odoberajte zdarma nové články e-mailom!


Odporúčame články:

  • 8 prekvapujúcich znakov inteligencie
  • Dalajláma, Jack Ma a Jeff Weiner sa v jednom zhodujú: túto schopnosť potrebujete na dosiahnutie úspechuDalajláma, Jack Ma a Jeff Weiner sa zhodujú: Pre úspech potrebujete túto schopnosť
  • Majú viac spoločného, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad – farmaceutický priemysel a organizovaný zločinMajú viac spoločného, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad – farmaceutický priemysel a organizovaný zločin
  • Čo v skutočnosti znamenajú vaše nočné mory a ako ich riešiť
  • V skutočnosti nikdy nezomrieme: Veda hovorí o večnom vedomí
  • 10 viet, ktoré povedzte partnerovi, keď sa váš vzťah dostane do problémov
  • Si bez vzťahu? Hlavu hore! 5 dôležitých krokov ako žiť šťastne, aj keď si singleSi bez vzťahu? Hlavu hore! 5 dôležitých krokov ako žiť šťastne, aj keď si single
  • 8 životných múdrostí Platóna, ktoré vám zmenia život8 životných múdrostí Platóna, ktoré vám zmenia život
  • 5 skutočností, ktoré potrebujete vedieť, keď ste vo vzťahu s introvertom

Najnovšie články

  • Početní vedci potvrdzujú existenciu voľnej energie, ktorá by mohla vyriešiť väčšinu problémov ľudstva
  • 11 znamení, že sa vo vašej blízkosti nachádzajú energetickí upíri
  • Neurovedci sú presvedčení, že našli dôkaz posmrtného života a predložili ho OSN
  • Prečo sa nám javí, že každý následujúci rok plynie rýchlejšie ako ten predošlý
  • 10 ranných rituálov, ktoré vám zabezpečia spokojnosť, šťastie a vyššiu produktivitu
  • Vedci zisťujú, že mozog a srdce reagujú na budúce udalosti – dokonca skôr, než k nim dôjde
  • Tajomstvo samoliečenia: Všetko zavisí len od vašej vibrácie
  • Ľudia z hospicov zdieľajú svoje tajomné sny: „Koho vidíte predtým, než zomriete?“
  • Vedci objavujú, ako turistika mení naše mozgy k lepšiemu
  • 3 formy kontaktu s toxickými členmi rodiny a čo robiť, ak sa rozhodnete prestať s nimi stýkať

Copyright © 2025 SilaVedomia.sk · Ochrana osobných údajov (Privacy Policy) · Kontakt

 

Obsah portálu SilaVedomia.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie, preberanie, šírenie či iné sprístupnenie tohto obsahu, prípadne jeho časti, je bez predchádzajúceho súhlasu zakázané. V prípade otázok nás kontaktujte.