V jednom z nedávnych výskumov, ktorý sa uskutočnil na Chicagskej univerzite, bola zisťovaná a aj potvrdená súvislosť medzi nereligióznou výchovou a rozvinutosťou vľúdnosti, ohľaduplnosti a empatie.
Uvedený výskum potvrdzuje, že v správaní detí, ktoré boli vychovávané bez náboženských vplyvov, možno naozaj pozorovať nielen väčšiu mieru ohľaduplnosti či vľúdnosti, ale aj empatickejší prístup k druhým.
Aj keď bežne prijímaná a rozšírená predstava je tá, že náboženstvo a presvedčenie o existencii vyššej moci vedú pri výchove k lepším výsledkom, zdá sa, že výsledky výskumu hovoria presný opak.
Profesor Jean Decety so svojím tímom spolupracovníkov podrobili analýze správanie detí a spôsob, akým deti vnímajú druhých. Táto analýza bola vykonaná na niekoľkých skupinách detí zo šiestich rôznych krajín.
Akú úlohu zohráva viera vo výchove detí
Vedcov zaujímala napríklad ochota detí podeliť sa s druhými, ich sklon a podvedomý návyk súdiť druhých či trestať druhých za zlé správanie.
„Celkovo by sme to mohli zhrnúť tak, že zistenia z nášho výskumu sú v protiklade s bežne rozšírenou predstavou, podľa ktorej deti z nábožensky založených rodín budú preukazovať väčšiu mieru altruizmu a ohľaduplnosti voči druhým.
Táto bežne rozšírená predstava sa zdá byť logická, no skutočnosť nám ukazuje niečo iné,“ vysvetľujú autori štúdie s názvom Negatívny vzťah medzi nábožnosťou a altruizmom u detí z celého sveta (The Negative Association Between Religiousness and Children’s Altruism Across the World).
„Hlavným zámerom nášho výskumu bolo preskúmať, či je náboženstvo vo výchove nevyhnutným predpokladom pre optimálne rozvinutie morálnych kvalít.
Zistenia nášho výskumu sa prikláňajú k myšlienke, že sekularizácia morálky vo výchove nielenže nevedie k oslabovaniu vľúdnosti, ohľaduplnosti a láskavosti, ale dokonca naopak, vedie k prehĺbeniu týchto vlastností.“
V jednom z experimentov vedci ponúkli deťom cukríky. Každé dieťa si mohlo vziať jeden, no vedci ich upozornili, že cukríkov nie je dosť na to, aby vyšlo pre každého.
Vedci potom pozorovali, ktoré deti boli ochotnejšie sa o cukríky podeliť. V ďalšom experimente vedci deťom pustili film, v ktorom deti do seba sácali a udierali. Týmto experimentom sa chceli vedci dozvedieť, ako budú deti na film reagovať.
No a zistenia získané týmito experimentmi sú celkom zaujímavé. Jedno z nich napríklad hovorí o tom, že „religiozita vo výchove podnecuje u detí sklony k trestaniu druhých“. Alebo sa tiež ukázalo, že „deti z nábožensky založených rodín omnoho častejšie súdia druhých za ich skutky“.
Vo veľkom anglickom slovníku Oxford English Dictionary je pojem „altruizmus“ definovaný ako „nesebecké a nezištné konanie v záujme dobra druhých“.
Avšak táto definícia altruizmu, podľa ktorej je jeho podstatou nezištnosť a nesebeckosť, už dlhšiu dobu vŕta v hlave viacerým vedcom a mysliteľom.
Napríklad v známej knihe Sebecký gén (The Selfish Gene) z roku 1976 od rovnako známeho anglického autora, popularizátora vedy a ateistu, Richarda Dawkinsa, sa stretávame s myšlienkou, že motivačným faktorom pre altruizmus z pohľadu genetiky je práve zištnosť, možno až sebectvo.
V tejto oblasti bude ešte potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov a experimentov, no jedno je isté – vyššie spomínaný výskum jednoznačne potvrdil súvislosť medzi altruizmom a absenciou náboženských vplyvov pri výchove.
Profesor Jean Decety k tomu ešte dodáva:
„Bolo by iste zaujímavé, keby boli v budúcnosti v tejto oblasti vykonané aj ďalšie, podrobnejšie výskumy. Dúfame len, že zatiaľ sa nám ako-tak podarilo vyvrátiť mylnú predstavu, podľa ktorej je vraj náboženská etika a priori vždy lepšia než etika vychádzajúca zo sekulárneho svetonázoru.
Domnievame sa, že ľudia z celého sveta, či už sa hlásia k nejakému náboženstvu, alebo nie, sa vo svojich každodenných životoch riadia podobnými etickými princípmi, hoci ich môžu vyjadrovať trochu odlišne, a to v závislosti od ich kultúrne podmieneného svetonázoru.“
Spracovala: Silavedomia.sk
Čo už americký výskum potvrdí musí byť len riadna hovadina. Za každú cenu chcú dokázať, že deti vychované vo viere sú na tom horšie, čo je úplny nezmysel, a opak je pravdou. Takéto blbosti tu dávate, že až rozum nám zastane. Asi zruším Vašu stránku, nepotrebujem čítať také nezmysly.
To bol postoj kresťana?
Vyborne!
Noo, nie je to az taká blbost, vsímam ze vskutku neveriaci sú viac stedrí a láskavejsí ako veriaci, neveriaci nepreklínaju a neodvolávaju sa na Boha, niekedy mám pocit, že cast veriach je zlo skryté za Boha.
presne tak, amen!
Presne už dávno som si všimol aký ľudia chodia do kostola česť výnimkám ale niektorí čisté zlo z ktorými sa netreba stretávať
Zrus, necitaj, tvoj nazor nikoho nezaujima aj tak
Toto je treti typicky mylny znak veriacich, ktori si myslia ze su lepsi ako neveriaci.
Ja si myslím, že ten výskum je pravdivý. Tí čo chodia do kostola sa poliehajú na to, že sa vyspovedám a bude mi odpustené. Tí ostatní, si dobre rozmyslia ako sa budú správať aby nemali problém so svojim svedomím. A keď vidím akí ľuda chodia do kostola tak mi to len potvrdzuje to čo si myslí.
Dosť hlúpa, až hysterická reakcia. Tí výskumníci práve očakávali opačné výsledky, než z testov vyplynuli. Na rozdiel od vás však boli vedci renomovanej univerzity našťastie dostatočne súdni a namiesto nadávania deťom, že určite pri testoch nereagovali správne sa nad výsledkami zamysleli.
teraz ste parádne ukázali svoju netoleranciu voči iným názorom,i keď boli výskumom
preukázané. Ja mám skúsenosti,že ĺudia,ktorí páchali velké zlo,boli váčšinou veriaci.Oni ani nepotrebujú mať úplne čisté svedomie.Ak vykonajú zlé veci,idú do spovedelnice,vyspovedajú sa .Dostanú rozhrešenie,napr.za 2 očenáše a sú nevinní.Neveriaci človek sa musí modliť iba svojmu svedomiu .
Výskum by mal informovať aj ktoré náboženstvo znižuje morálne kvality.
Určite je rozdiel v medzi náboženstvami už len v tom, že niektoré náboženstvo sľubuje za zabitie neveriacého raj s množstvom panien a iné náboženstvo nabáda k milovaniu bližného.
Áno, súhlasím, že mohli byť konkrétnejší. Počítam, že preskúmali najvýynamnejšie svetové náboženstvá a určite náboženstvá najviac zastúpené v ich krajine (USA) – čo je určite (zrejme aj v tomto poradí) kresťanstvo, židovstvo, islám. a ďalšie. Nemyslím si, že by boli výsledky kresťanských detí výrazne odlišné. Je to napríklad vidieť i morálnej úrovni Slovenského obyvateľstva – aj keď sa samozrejme nedá položiť úplne znamienko „rovná sa“, ale tam kde je obyvateľstvo viac veriace (rozdelenie podľa krajov, alebo vidiek/väčšie sídla, atď), tam sa teší omnoho vyššej podpore mafia a podpora diktatúr akou je napríklad rusko (naschvál píšem s malým ‚r‘) – a naopak: kde je vplyv náboženstva menší, tam majú ľudia vo všeobecnosti hlbšie morálne základy a dobro od zla rozoznajú podstatne lepšie.
Ježiš vraj povedal:
„Buďte ako deti…“
Načo je teda náboženstvo a náboženská výchova detí?
Čo c by asi Ježiš povedal na dnešné podoby náboženstva?
Prečo sa so slovom „viera“ spája iba naplnenie tým, že existuje Boh, prípadne niečo vyššie?
Prečo málokoho zaujíma, čomu, alebo v čo v čo veria bežní ľudia?
Religia znamena spajanie. Spajanie cloveka s Bohom. Clovek je zviera, ktore uverilo v Boha. Religia, ideologia, politika, ekonomika, kultura, atd. navzajom spolu suvisia oni vytvaraju civilizaciu. Bez tejto postupnosti sa vraciame do mnohobozstva ako je to teraz vidiet, kazdy ma svojho boha a nevieme sa dohodnut, stracame lasku, ktora podobne ako sucit, hybe vesmirom. Peniaze a moc a slava nikoho este neurobili naozaj stastnymi.
Hm, to všetko čo píšete je ale iba konštrukcia ktorú vám podsúva vaša cirkev/náboženstvo. Ako je z článku vidieť, bez Boha (takého, či takého) lásku vobec nestrácame, ale naopak sme jej plnejší, než keď si na dobro a zlo urobíme manuál i monopol.
V knihe od psychológa De Stena How God works sú spomínané desiatky štúdií hovoriacich opak