Výskum potvrdil : Deti vychovávané bez náboženstva sú ohľaduplnejšie a empatickejšie

V jednom z nedávnych výskumov, ktorý sa uskutočnil na Chicagskej univerzite, bola zisťovaná a aj potvrdená súvislosť medzi nereligióznou výchovou a rozvinutosťou vľúdnosti, ohľaduplnosti a empatie.

Uvedený výskum potvrdzuje, že v správaní detí, ktoré boli vychovávané bez náboženských vplyvov, možno naozaj pozorovať nielen väčšiu mieru ohľaduplnosti či vľúdnosti, ale aj empatickejší prístup k druhým.

Aj keď bežne prijímaná a rozšírená predstava je tá, že náboženstvo a presvedčenie o existencii vyššej moci vedú pri výchove k lepším výsledkom, zdá sa, že výsledky výskumu hovoria presný opak.

Profesor Jean Decety so svojím tímom spolupracovníkov podrobili analýze správanie detí a spôsob, akým deti vnímajú druhých. Táto analýza bola vykonaná na niekoľkých skupinách detí zo šiestich rôznych krajín.

Akú úlohu zohráva viera vo výchove detí

Vedcov zaujímala napríklad ochota detí podeliť sa s druhými, ich sklon a podvedomý návyk súdiť druhých či trestať druhých za zlé správanie.

„Celkovo by sme to mohli zhrnúť tak, že zistenia z nášho výskumu sú v protiklade s bežne rozšírenou predstavou, podľa ktorej deti z nábožensky založených rodín budú preukazovať väčšiu mieru altruizmu a ohľaduplnosti voči druhým.

Táto bežne rozšírená predstava sa zdá byť logická, no skutočnosť nám ukazuje niečo iné,“ vysvetľujú autori štúdie s názvom Negatívny vzťah medzi nábožnosťou a altruizmom u detí z celého sveta (The Negative Association Between Religiousness and Children’s Altruism Across the World).

„Hlavným zámerom nášho výskumu bolo preskúmať, či je náboženstvo vo výchove nevyhnutným predpokladom pre optimálne rozvinutie morálnych kvalít.

Zistenia nášho výskumu sa prikláňajú k myšlienke, že sekularizácia morálky vo výchove nielenže nevedie k oslabovaniu vľúdnosti, ohľaduplnosti a láskavosti, ale dokonca naopak, vedie k prehĺbeniu týchto vlastností.“

V jednom z experimentov vedci ponúkli deťom cukríky. Každé dieťa si mohlo vziať jeden, no vedci ich upozornili, že cukríkov nie je dosť na to, aby vyšlo pre každého.

Vedci potom pozorovali, ktoré deti boli ochotnejšie sa o cukríky podeliť. V ďalšom experimente vedci deťom pustili film, v ktorom deti do seba sácali a udierali. Týmto experimentom sa chceli vedci dozvedieť, ako budú deti na film reagovať.

No a zistenia získané týmito experimentmi sú celkom zaujímavé. Jedno z nich napríklad hovorí o tom, že „religiozita vo výchove podnecuje u detí sklony k trestaniu druhých“. Alebo sa tiež ukázalo, že „deti z nábožensky založených rodín omnoho častejšie súdia druhých za ich skutky“.

Vo veľkom anglickom slovníku Oxford English Dictionary je pojem „altruizmus“ definovaný ako „nesebecké a nezištné konanie v záujme dobra druhých“.

Avšak táto definícia altruizmu, podľa ktorej je jeho podstatou nezištnosť a nesebeckosť, už dlhšiu dobu vŕta v hlave viacerým vedcom a mysliteľom.

Napríklad v známej knihe Sebecký gén (The Selfish Gene) z roku 1976 od rovnako známeho anglického autora, popularizátora vedy a ateistu, Richarda Dawkinsa, sa stretávame s myšlienkou, že motivačným faktorom pre altruizmus z pohľadu genetiky je práve zištnosť, možno až sebectvo.

V tejto oblasti bude ešte potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov a experimentov, no jedno je isté – vyššie spomínaný výskum jednoznačne potvrdil súvislosť medzi altruizmom a absenciou náboženských vplyvov pri výchove.

Profesor Jean Decety k tomu ešte dodáva:

„Bolo by iste zaujímavé, keby boli v budúcnosti v tejto oblasti vykonané aj ďalšie, podrobnejšie výskumy. Dúfame len, že zatiaľ sa nám ako-tak podarilo vyvrátiť mylnú predstavu, podľa ktorej je vraj náboženská etika a priori vždy lepšia než etika vychádzajúca zo sekulárneho svetonázoru.

Domnievame sa, že ľudia z celého sveta, či už sa hlásia k nejakému náboženstvu, alebo nie, sa vo svojich každodenných životoch riadia podobnými etickými princípmi, hoci ich môžu vyjadrovať trochu odlišne, a to v závislosti od ich kultúrne podmieneného svetonázoru.“

Spracovala: Silavedomia.sk