Sila vedomia

  • Kontakt

Výskum potvrdil : Deti vychovávané bez náboženstva sú ohľaduplnejšie a empatickejšie

5. septembra 2019 by redakcia 9 komentárov

Výskum potvrdzuje, že deti vychovávané bez náboženstva sú ohľaduplnejšie a empatickejšie

V jednom z nedávnych výskumov, ktorý sa uskutočnil na Chicagskej univerzite, bola zisťovaná a aj potvrdená súvislosť medzi nereligióznou výchovou a rozvinutosťou vľúdnosti, ohľaduplnosti a empatie.

Uvedený výskum potvrdzuje, že v správaní detí, ktoré boli vychovávané bez náboženských vplyvov, možno naozaj pozorovať nielen väčšiu mieru ohľaduplnosti či vľúdnosti, ale aj empatickejší prístup k druhým.

Aj keď bežne prijímaná a rozšírená predstava je tá, že náboženstvo a presvedčenie o existencii vyššej moci vedú pri výchove k lepším výsledkom, zdá sa, že výsledky výskumu hovoria presný opak.

Profesor Jean Decety so svojím tímom spolupracovníkov podrobili analýze správanie detí a spôsob, akým deti vnímajú druhých. Táto analýza bola vykonaná na niekoľkých skupinách detí zo šiestich rôznych krajín.

Akú úlohu zohráva viera vo výchove detí

Vedcov zaujímala napríklad ochota detí podeliť sa s druhými, ich sklon a podvedomý návyk súdiť druhých či trestať druhých za zlé správanie.

„Celkovo by sme to mohli zhrnúť tak, že zistenia z nášho výskumu sú v protiklade s bežne rozšírenou predstavou, podľa ktorej deti z nábožensky založených rodín budú preukazovať väčšiu mieru altruizmu a ohľaduplnosti voči druhým.

Táto bežne rozšírená predstava sa zdá byť logická, no skutočnosť nám ukazuje niečo iné,“ vysvetľujú autori štúdie s názvom Negatívny vzťah medzi nábožnosťou a altruizmom u detí z celého sveta (The Negative Association Between Religiousness and Children’s Altruism Across the World).

„Hlavným zámerom nášho výskumu bolo preskúmať, či je náboženstvo vo výchove nevyhnutným predpokladom pre optimálne rozvinutie morálnych kvalít.

Zistenia nášho výskumu sa prikláňajú k myšlienke, že sekularizácia morálky vo výchove nielenže nevedie k oslabovaniu vľúdnosti, ohľaduplnosti a láskavosti, ale dokonca naopak, vedie k prehĺbeniu týchto vlastností.“

V jednom z experimentov vedci ponúkli deťom cukríky. Každé dieťa si mohlo vziať jeden, no vedci ich upozornili, že cukríkov nie je dosť na to, aby vyšlo pre každého.

Vedci potom pozorovali, ktoré deti boli ochotnejšie sa o cukríky podeliť. V ďalšom experimente vedci deťom pustili film, v ktorom deti do seba sácali a udierali. Týmto experimentom sa chceli vedci dozvedieť, ako budú deti na film reagovať.

No a zistenia získané týmito experimentmi sú celkom zaujímavé. Jedno z nich napríklad hovorí o tom, že „religiozita vo výchove podnecuje u detí sklony k trestaniu druhých“. Alebo sa tiež ukázalo, že „deti z nábožensky založených rodín omnoho častejšie súdia druhých za ich skutky“.

Vo veľkom anglickom slovníku Oxford English Dictionary je pojem „altruizmus“ definovaný ako „nesebecké a nezištné konanie v záujme dobra druhých“.

Avšak táto definícia altruizmu, podľa ktorej je jeho podstatou nezištnosť a nesebeckosť, už dlhšiu dobu vŕta v hlave viacerým vedcom a mysliteľom.

Napríklad v známej knihe Sebecký gén (The Selfish Gene) z roku 1976 od rovnako známeho anglického autora, popularizátora vedy a ateistu, Richarda Dawkinsa, sa stretávame s myšlienkou, že motivačným faktorom pre altruizmus z pohľadu genetiky je práve zištnosť, možno až sebectvo.

V tejto oblasti bude ešte potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov a experimentov, no jedno je isté – vyššie spomínaný výskum jednoznačne potvrdil súvislosť medzi altruizmom a absenciou náboženských vplyvov pri výchove.

Profesor Jean Decety k tomu ešte dodáva:

„Bolo by iste zaujímavé, keby boli v budúcnosti v tejto oblasti vykonané aj ďalšie, podrobnejšie výskumy. Dúfame len, že zatiaľ sa nám ako-tak podarilo vyvrátiť mylnú predstavu, podľa ktorej je vraj náboženská etika a priori vždy lepšia než etika vychádzajúca zo sekulárneho svetonázoru.

Domnievame sa, že ľudia z celého sveta, či už sa hlásia k nejakému náboženstvu, alebo nie, sa vo svojich každodenných životoch riadia podobnými etickými princípmi, hoci ich môžu vyjadrovať trochu odlišne, a to v závislosti od ich kultúrne podmieneného svetonázoru.“

Spracovala: Silavedomia.sk


Odoberajte nové články emailom!

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články z tejto stránky (SilaVedomia.sk) priamo do vašej emailovej schránky!

Kategória: Články

Comments

  1. Marta says

    5. septembra 2019 at 19:03

    Čo už americký výskum potvrdí musí byť len riadna hovadina. Za každú cenu chcú dokázať, že deti vychované vo viere sú na tom horšie, čo je úplny nezmysel, a opak je pravdou. Takéto blbosti tu dávate, že až rozum nám zastane. Asi zruším Vašu stránku, nepotrebujem čítať také nezmysly.

    Odpovedať
    • Kveto says

      10. septembra 2019 at 22:44

      To bol postoj kresťana?

      Odpovedať
    • Soňa Zálešáková says

      15. septembra 2019 at 23:44

      Noo, nie je to az taká blbost, vsímam ze vskutku neveriaci sú viac stedrí a láskavejsí ako veriaci, neveriaci nepreklínaju a neodvolávaju sa na Boha, niekedy mám pocit, že cast veriach je zlo skryté za Boha.

      Odpovedať
      • FUCKU says

        15. októbra 2019 at 14:22

        presne tak, amen!

        Odpovedať
    • FUCKU says

      15. októbra 2019 at 14:19

      Zrus, necitaj, tvoj nazor nikoho nezaujima aj tak

      Odpovedať
    • Stanislav says

      29. novembra 2019 at 20:55

      Toto je treti typicky mylny znak veriacich, ktori si myslia ze su lepsi ako neveriaci.

      Odpovedať
  2. Julius Just says

    6. septembra 2019 at 6:29

    Výskum by mal informovať aj ktoré náboženstvo znižuje morálne kvality.
    Určite je rozdiel v medzi náboženstvami už len v tom, že niektoré náboženstvo sľubuje za zabitie neveriacého raj s množstvom panien a iné náboženstvo nabáda k milovaniu bližného.

    Odpovedať
  3. Vlado Pavlík says

    6. septembra 2019 at 21:48

    Ježiš vraj povedal:
    „Buďte ako deti…“
    Načo je teda náboženstvo a náboženská výchova detí?
    Čo c by asi Ježiš povedal na dnešné podoby náboženstva?
    Prečo sa so slovom „viera“ spája iba naplnenie tým, že existuje Boh, prípadne niečo vyššie?
    Prečo málokoho zaujíma, čomu, alebo v čo v čo veria bežní ľudia?

    Odpovedať
  4. Jana Nesevova says

    9. septembra 2019 at 9:34

    Religia znamena spajanie. Spajanie cloveka s Bohom. Clovek je zviera, ktore uverilo v Boha. Religia, ideologia, politika, ekonomika, kultura, atd. navzajom spolu suvisia oni vytvaraju civilizaciu. Bez tejto postupnosti sa vraciame do mnohobozstva ako je to teraz vidiet, kazdy ma svojho boha a nevieme sa dohodnut, stracame lasku, ktora podobne ako sucit, hybe vesmirom. Peniaze a moc a slava nikoho este neurobili naozaj stastnymi.

    Odpovedať

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Odoberajte zdarma nové články e-mailom!


Odporúčame články:

  • Majú ľudia so sociálnou úzkosťou a vysokým IQ vzácne psychické nadanie?
  • 7 rozdielov medzi náboženstvom a spiritualitou!7 rozdielov medzi náboženstvom a spiritualitou!
  • 20 vecí, ktoré by mal každý muž prestať robiť vo svojom vzťahu
  • Experiment, ktorý dokazuje silu našej mysleDôkaz sily našej mysle: Experiment, ktorý si môžete sami doma vyskúšať
  • Vyberte si pierko a my vám prezradíme, aká ste osobnosť
  • Deväť účinných tipov, ktoré nám pomôžu sa istejšie rozhodovať
  • Poznanie týchto 3 tajomstiev života nám pomôže natrvalo odomknúť našu myseľ!Poznanie týchto 3 tajomstiev života vám pomôže natrvalo odomknúť vašu myseľ!
  • Na čo vplýva každá zo siedmych čakier a kedy sú zablokované
  • 4 vety, ktorými okamžite upokojíme nahnevaných alebo rozcítených ľudí4 vety, ktorými okamžite upokojíme nahnevaných alebo rozcítených ľudí

Najnovšie články

  • 6 najčastejších vecí, ktoré spôsobujú rozpad manželstva. Vyvarujte sa im!
  • Ako zistiť, ktoré čakry máte nevyvážené a ako ich zharmonizovať
  • Základný rozdiel medzi empatmi a bežnými ľuďmi
  • 3 dôvody, prečo sa naša budúcnosť zdá byť taká neistá
  • Pochopenie toho, ako čas, voľba a osud menia naše životy
  • 4 spôsoby, ako odpustením iným aj sebe dokážete uzdraviť svoje telo
  • Ako zvýšiť svoj jasnocit – duševnú schopnosť vnímať emócie druhých ľudí
  • 13 múdrych citátov, ktoré zmenia váš pohľad na smrť
  • 6 dôležitých tipov na uzemnenie pre empatov a veľmi citlivých ľudí
  • Rôzne druhy spriaznených duší a ich skutočný účel

Copyright © 2023 SilaVedomia.sk · Ochrana osobných údajov (Privacy Policy) · Kontakt

 

Obsah portálu SilaVedomia.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie, preberanie, šírenie či iné sprístupnenie tohto obsahu, prípadne jeho časti, je bez predchádzajúceho súhlasu zakázané. V prípade otázok nás kontaktujte.

Pre zlepšenie kvality čitateľského zážitku používame súbory cookies. Môžete ich prijať alebo odmietnuť. Prijať Odmietnuť
Privacy & Cookies Policy

Privacy Overview

This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary
Vždy zapnuté
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Non-necessary
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
ULOŽIŤ A PRIJAŤ