Počul som nasledujúci príbeh:
„Traja slepí muži sedeli pri stole v dome, v ktorom boli hosťami. Rozprávali sa o tom, či ovocie, ktoré im ponúkol hostiteľ, bolo hrozno, hruška alebo broskyňa.
Nikto z nich ešte nikdy nejedol a ani sa nedotkol žiadneho z týchto troch druhov ovocia. Čítali však veľa informácií o rôznych druhoch ovocia a vedeli, aké skúsenosti s nimi mali iní ľudia.
Každý z nich mal na tento problém jednoznačný názor. Jeden povedal, že by to mohlo byť hrozno, druhý trval na tom, že to bola hruška a tretí tvrdil, že to musela byť broskyňa. Každý z nich bol presvedčený, že má pravdu.
Štvrtou prítomnou osobou bol hostiteľ, ktorý nebol slepý. Ten tvrdil, že sa všetci mýlili. Ovocie, ktoré ochutnali, bolo totiž jablko.
Títo traja slepí muži, ktorí netušili, že ich hosť nebol slepý, ho chceli presvedčiť, že pravdu majú oni, pretože veľa čítajú a sú skutoční odborníci.
Tvrdili, že človek nemôže o niečom len prehlasovať, v tomto prípade o ovocí, že to môže byť len jablko, pretože každý skutočný názor podporujúci vedecký pokrok môže byť založený len na skutočnej úvahe.
Ich hosť im povedal – bezvýsledne – že mohol skutočne vidieť, že ovocie, ktoré zjedli na večeru, bolo jablko, nemohol a nechcel o tom otvárať diskusiu.
Traja slepí muži povýšili túto diskusiu na duchovnú úroveň a vyslovili pochybnosti o tom, či videnie vôbec existuje, alebo len niektorí nafúkanci, ako je ich hosť, vymysleli túto predstavu, aby vyčistili ich vlastnú.
Hosť ich chvíľku ticho pozoroval a zistil, že ich nedokáže presvedčiť žiadnym argumentom, tak odišiel z miestnosti.“
Aká je pravda?
Pravdou je, že traja slepí ľudia nemali s očami žiadny problém. Ich videnie bolo rozmazané hustými mrakmi myšlienok, ako napríklad týmito:
„Nie je možné preveriť, či videnie, ako hmatateľná realita existuje a nie je to len niečo, o čom niektorí ľudia – ako náš hosť – len snívajú. Vidieť majstrov tu, prebudených učiteľov tam, je situácia.
Nemáme žiadne stopy, nevieme, čo je videnie a čo uvádzajú vidiaci, že vidia. To isté sa týka Majstrov.
Prečo by mali byť Majstri lepší pozorovatelia ako my, alebo hlavne prečo by mali byť nositelia pravdy? Len preto, že meditovali niekoľko rokov?
Alebo preto, že boli vychovaní v kláštoroch? Alebo preto, že sú dobrými rečníkmi? Alebo preto, že majú charizmu?
Alebo preto, že sú osvietení? To sú všetko subjektívne, nehmotné skutočnosti.“
Ak by títo ľudia dokázali ostať ticho na krátku chvíľu a obrátiť svoju pozornosť do svojho vnútra, tento hustý mrak myšlienok by sa mal postupne rozísť a mohli by tak uvidieť jasnú realitu: ovocie, ktoré jedli, bolo jablko!
Nebolo by dokonca potrebné vysvetľovať im, aké to bolo ovocie, pretože by ho sami rozpoznali.
Kritériá pre rozpoznanie znakov na duchovnej ceste
Tento krátky príbeh ukazuje, že Bádateľ kráča po duchovnej ceste zahalenej do hustého mraku svojich myšlienok, ktoré mu bránia vidieť cestu vedúcu k Pravde.
Za týchto okolností je dôležité, aby duchovní Bádatelia spoznali a všimli si znaky na ceste, kde prebudení Majstri ostali za nimi, aby ich vyviedli z problémov.
Tu uvádzame niekoľko aspektov, ktoré môžu Bádateľovi pomôcť rozpoznať ukazovatele na jeho ceste:
1. Prebudený učiteľ učí len slobodu tým, že duchovného Bádateľa vyzýva, aby sa zobudil, oslobodil sa od svojej mysle, ega, sveta, zvykov, tradícií a pod.
2. Prebudený učiteľ nikdy neposkytne svojmu duchovnému Bádateľovi metódy pre duchovný pokrok, pretože si uvedomuje, že všetky tieto metódy povyšujú ego nad myseľ a prehlbujú podmienený stav jednotlivca.
3. Prebudený učiteľ môže byť len vaším majákom a rozžiariť svetlom vašu duchovnú cestu, ale musíte to len pochopiť a kráčať vašou vlastnou cestou.
4. Prebudený učiteľ nikdy nespája očakávania ega a mysle, takže žiadny duchovný Bádateľ nebude jeho obrazom.
Zdroj: themindunleashed.com
Pridaj komentár