Tento článok napísaný už v roku 2018, no dnes ho považujeme za relevantnejší než vtedy. Ako sa vám darí? Nachádzate pokoj v tomto šialenstve?
Je jedno staré príslovie, ktoré je vraj starou čínskou kliatbou, no na Západe je už nejaký čas obľúbené: „Nech žijete v zaujímavých časoch.“
Rady ho používajú postavy z politiky, keď chcú zdôrazniť, aké je všetko zbabrané. Cituje sa, napríklad, prejav Roberta Kennedyho z roku 1966:
„Je jedno čínske príslovie, ktoré hovorí: „Nech žije v zaujímavých časoch.“ Či sa vám to páči, alebo nie, žijeme v zaujímavých časoch. Sú to časy nebezpečenstva a neistoty, ale sú zároveň aj tie najtvorivejšie v dejinách ľudstva.“
Znie to veľmi podobne dnešku, pretože časy sú naozaj zaujímavé.
Všade okolo nás sa dejú šokujúce a neuveriteľné veci a vďaka informačným technológiám sa môžeme rozhodnúť zvnútorniť si zápasy, tragédie a katastrofy, nachádzajúce sa ďaleko mimo sféry našej osobnej skúsenosti či kontroly.
Nikdy nebolo také ľahké naložiť na seba ťarchu sveta
Bremeno takého počínania je ale dosť ťažké a prejavuje sa ako stres, úzkosť, depresia, zlé zaobchádzanie so sebou alebo s prírodou, konflikt veľkého s malým, hnev, choroba, nepokoj, smútok a, najzákernejší zo všetkých, strach.
Stručne povedané, absorbovanie všetkých problémov sveta je sebadeštrukčné. Na to, aby sme to v sebe vyriešili, však najčastejšie stačí len zmena pohľadu.
Dávny taoistický majster Lao-c´ zhustil ten ľudský zápas do prózy s názvom Tao Te Ting. Nie je to náboženský text, keďže nevyznáva žiadne božstvo, ani vám neprikazuje vytvárať si v jeho mene systém presvedčení.
Ide o jednoduchú knihu pozorovaní o povahe prírody, niečo, čomu sa aj po viac než 2500 rokoch darí slúžiť ako skvelý sprievodca k dobrému životu.
Tým, ktorí jej rozumejú, ponúka spôsob bytia, ktorý pomáha držať na uzde šialenstvo zmeny.
V časoch, ako sú tieto, keď sa zdá, že proti zavedenému poriadku opäť povstáva neistota a chaos a keď sa toľko prejavov zameriava na politiku a nedotknuteľné udalosti a okolnosti, je naozaj len na jednotlivcovi, aby si v sebe vytvoril pokoj, harmóniu a rovnováhu.
Ako ľudia však máme sklon snažiť sa mať pod kontrolou to, čo je mimo našej kontroly, čím následne ešte viac prispievame k vytváraniu chaosu a neporiadku.
Pravdupovediac, manévrovať v takej disharmónii je oveľa ľahšie, než si myslíme a cesta oveľa jednoduchšia, než si predstavujeme. Zamyslite sa na chvíľu nad taoistickým názorom ohľadom takých zaujímavých čias.
Zo 16. verša:
Keď sa spoločnosť mení
zo svojho prirodzeného stavu plynutia
na niečo, čo vyzerá ako chaos,
vnútorný svet ušľachtilého človeka
zostáva nepoznačený a v pokoji.
Tým, že zostáva pokojný, stojac bokom od svojho ja,
pomáha zasa spoločnosti
cestou prírody a pokoja.
Cenu jeho vhľadu možno jasne vidieť
keď chaos ustane.
Verše nás informujú o hodnote sklonu obracať sa najskôr k svojmu vnútornému svetu, čo si vyžaduje guráž odosobniť sa a umožniť veciam byť také, aké sú.
Nabádajú nás vzdať sa osobných očakávaní, aby sa vyčistili kalné vody.
Zo 17. verša:
Mudrc neočakáva, že ostatní
použijú jeho kritériá ako svoje vlastné.
Je cnostné nechať iných držať sa akýchkoľvek šialených presvedčení a ideí, ktoré si zvolia a vymaniť sa zo snahy vnucovať svoje názory a hodnoty iným.
Z 18. verša:
Keď je na vzostupe intelektualizmus,
je blízko pretvárka…
Keď krajina upadá do chaosu,
politici hovoria o ´patriotizme´.
Z 57. verša:
Vládni svojej krajine s integritou,
zbrane vojny sa dajú použiť veľmi úskočne,
no lojalita sa získava len nekonaním.
Podľa čoho viete, ako na tom ste?
Podľa tohto:
Čím viac zákazov vydáš,
tým budú ľudia chudobnejší.
Čím viac zbraní vlastníš,
tým väčší chaos v tvojej krajine.
Čím viac vedomostí sa získa,
tým cudzejší sa stane svet.
Čím viac zákonov vydávaš,
tým väčší počet zločincov.
Preto Majster vraví:
Nerobím nič
a ľudia sa stávajú dobrí sami od seba.
Hľadám pokoj
a ľudia sa starajú o svoje vlastné problémy.
Nepletiem sa do ich osobných životov,
a ľudia sa stávajú úspešní.
Vzdávam sa všetkých svojich túžob
a ľudia sa vracajú k svojej podstate.
Nerobiť nič, ako sa radí v knihe Tao Te Ting, je v protiklade s kultúrnym duchom doby, no predstavte si len, ako rýchlo by sa veci zmenili, keby sa ľudia rozhodli stiahnuť a nezúčastňovať sa na všetkom tom šialenstve okolo nás.
Záverečné úvahy
Ako jednotlivci čelíme rovnakým výzvam, akým čelili tí pred nami. Vždy sme museli prežiť a množiť sa, usilujúc sa pritom o pokrok.
Taká je v podstate cesta ľudstva a hoci nie je vždy pekná, je to stále ten istý príbeh, nech už sa veci akokoľvek komplikujú.
Naša rola je teda rolou mudrca, čo znamená konať radšej v súlade s prírodou, než jej vzdorovať.
Zdroj: wakingtimes.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Človek sa vždy nejako cíti, vždy niečo vníma.
Vždy sa ho niečo dotýka.
Ten dotyk ho môže preniesť cez spomienky do minulosti,
alebo cez strach do budúcnosti.
Keď si človek uvedomí, že čosi sa ho dotklo, čosi sa zmenilo a niečo
ho niekam unáša, začína byť pozornejší.
Čosi ho niekam unáša a to unášanie mu niečo pripomína.
Už raz ho niečo podobné unášalo zo spoločnosti, v ktorej sa cítil obmedzovaný, do spoločnosti, v ktorej začal tvoriť a žiť svoj vlastný život. Lenže už rok na neho doliehajú obmedzenia, ktoré sú ešte divnejšie ako tie z nechcenej minulosti a sú stále tvrdšie.
Áno, unavený a nahnevaný človek počúva, že tie obmedzenia mu pomáhajú chrániť jeho a on chráni iných.
Lenže človek by seba aj iných najradšej seba a iných chránil tak, že by bol užitočný sebe, aj iným pomocou svojich schopností, zručností a možností.
Je to diskutabilné, kto môže konať, mal by konať, kto nemôže, musí si nájsť ten vnútorný pokoj, aby sa nezbláznil, snažiť sa pomáhať, alebo sa brániť predsa nie je nič zlé, ale všetko závisí na znalostiach jednotlivca. Niekto si môže myslieť, že pomáha, a pritom škodí, ani o tom nevie…
Hypotéza:
Zabúdame na kvantovú binárnu dualitu života človeka spojenú s poznatkami A.Einsteina o zakrívenom časopriestore – črvia diera….
To čo zažívame dnes, tu už v rámci časovopriestorovej kvantovej vesmírnej interdimenzionálnej kontinuity už bolo…nazývame to osud, ale je to len cestovanie časom…niečo o tom viem, ale je to na dlhšiu reč…..Jozeft