Po celé roky som bol pevne presvedčený, že v konečnom dôsledku je každý človek vo svojej najhlbšej podstate „dobrý“. Veril som, že tam niekde hlboko vo vnútri to dobro v každom človeku musí byť.
Dokonca aj keď sa ku mne niekto zachoval nepekne, vždy som sa snažil celú situáciu pochopiť práve z jeho perspektívy, snažil som sa vcítiť do jeho kože a pozerať na svet jeho očami.
V takých prípadoch, keď sa ku mne niekto nezachoval dobre alebo férovo, som si vždy povedal niečo v tomto zmysle:
– Tomuto človeku sa dostalo asi odlišnej výchovy než mne.
– Má iné hodnoty než ja.
– Jednoducho len nepochopil celú situáciu.
Avšak akokoľvek som sa snažil v ľuďoch okolo mňa vidieť vždy len to dobré, vždy som potom stretol niekoho, kto mal v hĺbke svojej osobnosti akési „temné jadro“.
Ešte donedávna som si myslel, že ľudia s takýmto temným jadrom osobnosti sú len anomáliou, no niektoré nové výskumy v oblasti psychológie ma pomaly primäli zmeniť môj pohľad na vec.
Jeden z dôležitých výskumov, za ktorým stojí tím psychológov z Nemecka a Dánska, sa na základe svojich výsledkov naozaj prikláňa k záveru, že v hlbinách osobnosti niektorých jednotlivcov sa skrýva tento temný základ alebo podstata.
Na označenie a odstupňovanie „temnosti osobnosti“ títo vedci vyvinuli teóriu, ktorú nazvali „všeobecný temný faktor osobnosti“ (skrátene „D-faktor“).
Podľa mnohých psychológov má táto nová psychologická teória zatiaľ najbližšie k tomu, aby presne určila, do akej miery je niekoho osobnosť „zlá“ či „temná“.
Ak teda chcete zistiť, či je aj vo vašom živote niekto, koho by sme podľa teórie temnej osobnosti mohli označiť za „zlú, temnú osobnosť“, prečítajte si nižšie o deviatich osobnostných črtách, ktoré vedci u týchto temných osobností vypozorovali.
D-faktor určuje pravdepodobnosť a rozsah pochybného etického, morálneho a spoločenského správania, ku ktorému sa konkrétna osoba môže prikloniť
Tím vedcov-psychológov definuje D-faktor ako „základnú tendenciu maximalizovať svoj vlastný prospech na úkor druhých, pričom táto tendencia je sprevádzaná presvedčeniami, ktoré jednotlivcovi slúžia na ospravedlnenie a opodstatnenie jeho neprajného a zlomyseľného správania“.
Osoby, ktoré by v testoch dosiahli vysoký D-faktor sa potom podľa tejto teórie v reálnom živote budú snažiť dosiahnuť svoje ciele za každú cenu, dokonca aj za tú cenu, že by pri dosahovaní svojich cieľov mohli druhým ublížiť. A v ojedinelých prípadoch sa dokonca ukázalo, že ich cieľom je práve to – ublížiť druhým.
Pomocou kategórie D-faktor dokážu psychológovia pomerne presne určiť, že tieto „temné osoby“ sú ochotné pomôcť druhým len vtedy, ak vedia naisto odhadnúť, že im z tejto pomoci vyplynie nejaký úžitok.
Inými slovami, musia naisto vedieť, že z pomoci druhým budú niečo mať – inak nad tým, že by druhým mohli alebo mali pomôcť, ani nebudú uvažovať.
Podobne ako meriame inteligenciu môžeme merať aj zlomyseľnosť
Vedci, ktorí uskutočnili psychologický výskum, na základe ktorého potom sformulovali psychologickú „teóriu temnej osobnosti“, pôsobia v Nemecku na Univerzite Ulm a na Univerzite Koblenz-Landau a taktiež v Dánsku na Univerzite v Kodani.
Títo vedci tvrdia, že zlomyseľnosť je možné merať rovnako ako meriame inteligenciu.
Vedci pritom vychádzajú z teórie o ľudskej inteligencii, ktorej autorom je anglický psychológ, Charles Spearman. Charles Spearman vo svojej teórii dokázal, že faktor všeobecnej ľudskej inteligencie naozaj existuje. Tento faktor sa v psychológii označuje ako G-faktor.
Koncepcia G-faktor hovorí o tom, že osoby, ktoré dosahujú vyšší počet bodov v jednom type inteligenčných testov, vždy a bez výnimky budú dosahovať vyšší počet bodov aj v iných typoch testov inteligencie.
Americký popredný psychológ, Scott Barry Kaufman, v rozhovore pre vedecký magazín Scientific American vysvetľuje pojem G-faktor nasledovne:
„Analógia medzi G-faktorom a D-faktorom je vskutku výstižná. Aj keď samozrejme existujú určité rozdiely, povedzme medzi verbálnou inteligenciou, vizuálno-priestorovou inteligenciou či emocionálnou inteligenciou (tzn. jednotlivci môžu byť čo do kognitívnych schopností obdarení jedným typom inteligencie viac a druhým menej), osoby ktoré dosahujú vyšší počet bodov v jednom type inteligenčných testov majú štatisticky tendenciu dosahovať vyšší počet bodov aj v ostatných typoch inteligenčných testov.“
Tieto psychologické zákonitosti platia podobne aj pre D-faktor.
V rámci štyroch veľkých vedeckých experimentov vykonal tím psychológov až deväť rôznych testov, vďaka ktorým sa im podarilo identifikovať hlavné, opakujúce sa atribúty D-faktoru.
V týchto testoch sa u osôb s vysokým počtom bodov D-faktoru opakovane objavovalo deväť osobnostných čŕt.
O týchto deviatich črtách, ktoré sa u ľudí s temnou osobnosťou budú pravdepodobne prejavovať, si povieme o chvíľu.
No ešte predtým stojí za to poznamenať, že podľa psychológov, ak u nejakej osoby badáme jednu z nasledovných čŕt, po čase u nej pravdepodobne spozorujeme aj mnohé ostatné, ak nie rovno všetky črty temnej osobnosti.
Deväť temných povahových čŕt, ktoré sú podľa teórie temnej osobnosti príznačné pre „zlých ľudí“
Spomínaný D-faktor teda určujeme na základe týchto deviatich temných osobnostných čŕt, ktoré psychológovia zadefinovali nasledovne:
Egoizmus – nadmerné zameriavanie sa len na svoje vlastné pôžitky či prospech, ktoré idú však na úkor dobra spoločnosti.
Machiavelizmus – sklony k manipulovaniu druhých, plochosť až absencia emócií k druhým, vnímanie medziľudských vzťahov len cez strategickú vypočítavosť.
Zbavovanie sa morálky a zodpovednosti – celková myšlienková orientácia jedinca vo svete, ktorá sa od orientácie druhých ľudí odlišuje v tom, že u tohto jedinca silno podporuje myslenie smerujúce k neetickému a nemorálnemu správaniu.
Narcizmus – posilnenie ega je tu prvoradým motívom, ktorý preniká celým myslením a konaním osoby.
Pocit vlastnej dôležitosti – stály a prenikavý pocit osoby, ktorá si o sebe myslí, že si zaslúži viac než iní, alebo že je oprávnená k niečomu lepšiemu než iní.
Psychopatia – absencia niektorých emócií (t.j. citová povrchnosť) a nedostatok sebaovládania (t.j. impulzívnosť).
Sadizmus – ponižovanie druhých, dlhodobé a opakované prejavy krutého alebo ponižujúceho správania sa voči druhým, úmyselné zapríčinenie fyzickej, sexuálnej alebo psychologickej bolesti alebo utrpenia u druhých za účelom presadenia svojej moci alebo dominancie, prípadne za účelom slasti a potešenia.
Egoizmus a sebastrednosť – účelová snaha o získanie spoločensky uznávaných hodnôt, napr. materiálnych statkov, spoločenského postavenia, uznania, akademického alebo profesionálneho úspechu a tiež šťastia.
Vzdorovitosť – rozhodovanie, ktorým má osoba v úmysle uškodiť druhým a nevyhýba sa ani možnosti, že by týmto rozhodovaním mohla uškodiť aj sebe.
Svoj zámer uškodiť môže uskutočniť v spoločenskej, finančnej či fyzickej rovine, alebo aj v podobe zámerného vytvárania komplikácií a nepohodlia.
A teraz je rad na vás – trúfate si zistiť, aké máte skóre v D-faktore?
Pri čítaní predošlých riadkov ste sa už asi začali zamýšľať nad tým, či sa aj u vás náhodou neprejavuje D-faktor a ak áno, tak do akej miery.
Na tento účel tu máme test, pomocou ktorého môžeme rýchlo určiť, kde sa na škále D-faktoru nachádzame.
Nasledovný test bol psychológmi skoncipovaný tak, že po prečítaní deviatich výrokov, z ktorých test pozostáva, budeme vedieť rýchlo a spoľahlivo určiť, ako na tom s D-faktorom sme.
Prečítajte si výroky v nižšie uvedenom teste a pozorne si všímajte svoju vnútornú reakciu – dá sa povedať, že s týmito výrokmi naozaj súhlasíte, alebo nie?
Ak máte pocit, že sa naozaj dokážete stotožniť len s jedným z uvedených výrokov, znamená to, že je u vás len nízka pravdepodobnosť, že by ste dosiahli v D-faktore vysoké skóre.
Avšak ak sa silno stotožňujete so všetkými deviatimi výrokmi, počet bodov, ktoré by ste dosiahli v hodnotení D-faktoru, by bol pravdepodobne veľmi vysoký.
A tu je už deväť spomínaných výrokov:
1. Len veľmi ťažko dosiahneš úspech, ak sem-tam nepoužiješ nejaké malé klamstvo, fígeľ, alebo si nepomôžeš nejakým iným spôsobom.
2. Na dosiahnutie môjho zámeru rád používam chytrú a premyslenú manipuláciu.
3. Keď sa k nejakej osobe ostatní nesprávajú dobre, bude za tým najskôr to, že táto osoba sa musela dopustiť niečoho zlého, čím si toto zlé zaobchádzanie zo strany druhých plne zasluhuje.
4. Viem, že som výnimočný, pretože mi to všetci stále hovoria.
5. Celkom úprimne mám pocit, že si naozaj zaslúžim viac než druhí.
6. Som ochotný povedať čokoľvek, len aby som dostal to, čo chcem.
7. Ubližovať druhým by mohlo byť celkom vzrušujúce.
8. Pokúsim sa urobiť všetko pre to, aby sa druhí o mojom úspechu dozvedeli.
9. Sám/sama som ochotný/á občas podstúpiť trochu utrpenia, ak odmenou za to má byť, že uvidím, ako druhí dostávajú trest, ktorý si zaslúžia.
Zdroj: ideapod.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Toto sa v dnesnej dobe týka Až 90%ludí.Všímam si privatizerov a zistujem,že nik z nich nepovedal,že mu nepatrí,to,čo mohol aj nepoctivo získať len preto,že bol pri koryte.Niekedy to tak nebolo.Kde sa stala chyba?
Aj ja som mala donedávna ten názor, že nemôžu existovať zlí ľudia a verila som, že v každom musí byť niečo dobré. Až kým som nedostala príučku vlastnými skúsenosťami a to hneď 3x po sebe. Takže súhlasím, temné jadro v osobnosti existuje.
Ten váš názor, že nemôžu exitovať zlí ľudia, bol opretý o skúsenosti, že ste stretávali len dobrých ľudí, alebo ste verili, že každý robí vždy a všade to najlepšie,čo vie urobiť?
Je to smutné, ale je to tak. Ľudí s temnotou je aj celkom dosť. A idú doslova aj cez mŕtvoly. Aj vďaka tomuto článku konečne lepšie do nich vidím a budem sa viac brániť.
Myslím si, že je veľmi dôležité, dávať si pozor na to, , čo vštepujeme deťom, ale aj tým, ktorých vnímame ako slabších.
Pre koho sme autoritou, ten vníma každú pre neho zaujímavú, či silnú myšlienku ako pravdu, nie iba ako našu skúsenosť.Takto sa naliehavo vyslovené slová menia v slabších povahách na presvedčenia .
Napríklad :
Myšlienky o rastúcom nedostatku všetkého dôležitého vedú k presvedčeniu, že ak je niečoho nedostatok, treba o to bojova.
Tu má podporu myšlienka, že život je boj.Prívrženci tejto myšlienky bojujú nielen proti chudobe, či možnému nedostatku, ale proti všetkému, čo sa niekomu javí ako zlé..Dokonca veria tomu, že človek musí bojovať , by prežil.Keby sa táto myšlienka stala oficiálnou oficiálnou ideológiou, bojovali by všetci proti všetkým a všetkému.
Totálne by zvíťazila zloba a vojna nad mierom, poznaním, pochopením.
Skúsme preto ľudí so sklonmi ku správaniu, ktoré je pokladané za zlé, lepšie pozorovať , poznať a pochopiť..Možno majú v sebe väčšiu túžbu bojovať, alebo ešte skôr väčší strach z ohrozenia.
Veľmi zaujímavý úsudok, plne sa sním stotožňujem,.
NEVEDELA BY SOM DAŤ TÚTO MYŠLIENKU DO PÍSMEN!!
Vladko,áno ludi treba pozorovať,a hlavne ukazovať im cestu správneho a pravých hodnôt,…pretože všetci ludia sú len deťmi …a deti pozorujú okolie a podľa toho sa aj správajú a zakoreňujú si vzorce pre život…takže kde sa udiala chyba? …vo výchove…
Koukolíkovou nejznámější knihou je pravděpodobně ‘Vzpoura deprivantů – O špatných lidech, skupinové hlouposti a uchvácené moci‘. “Kniha hledá odpověď na otázku, kdo jsou lidé, o nichž hovoří současné zprávy sdělovacích prostředků, klinické zkušenosti i historické příklady, a proč se dopouštějí takových činů. Teoretická možnost, že tito lidé nejsou nemocní a nejde ani o poruchu osobnosti, ale o druh parazitní evoluční strategie a krajní variantu lidské normy, se zejména v posledních letech prohlubuje.”