Vedeli ste o tom, že bol uskutočnený výskum, ktorý zisťoval, či je možné, aby niekto z minulosti bol na návšteve v našej súčasnosti? Áno, je to tak!
Robert Nemiroff a Teresa Wilson, astrofyzici pôsobiaci na Technickej fakulte Michiganskej univerzity, tento výskum uskutočnili v roku 2014.
Čo zistili?
Dospeli k záveru, že ak niekto z budúcnosti cestoval späť v čase do prítomnosti, museli po ňom ako dôkaz zostať nejaké stopy.
Internet nám ponúka možnosť urobiť si prehľad o budúcich udalostiach. Dátumy vyhľadávania by predchádzali týmto udalostiam, čím by sa tieto vyhľadávania stali značne nápadné.
Dostatočné množstvo takýchto vyhľadávaní, ktoré by sa cez internet dali vystopovať k jednému užívateľovi, by mohlo viesť k odhaleniu prvkov pokrokového myslenia a vedomostí u tohto človeka.
Napriek tomu, že astrofyzici z Michiganskej univerzity vyčerpali všetky dotácie, výskum ostal aj tak bez určitého výsledku.
Na jednej webovej stránke som našiel otázku: „Veríte, že je možná komunikácia v čase?“ Odpovedal som na ňu: „Myslím, že sa to už aj udialo.“
Moja odpoveď vychádza z presvedčenia, že mysliteľmi v najbližšej budúcnosti budú kvantové počítače s umelou inteligenciou.
Myslím si nielen to, že budú schopní vyriešiť a uskutočňovať komunikáciu v čase, ale hlavne to, že človek ju už vyriešil a aj uskutočňuje.
Čo? Áno, čo sme ešte nedávno považovali za nemožné, je už potvrdeným vedeckým faktom. Hoci je táto problematika značne komplikovaná, pokúsim sa Vám jej hlavné myšlienky podať v zjednodušenej podobe.
Verím, že jedného dňa už tieto vysvetlenia budú považované za samozrejmosť.
Je možná komunikácia rýchlejšia než je rýchlosť svetla?
V prvom rade chcem, aby sme mali na pamäti, že hlavným pojmom tu je komunikácia rýchlosťou vyššou než je rýchlosť svetla.
Túto rýchlosť nazývame „nadsvetelná“ („superluminal“), ktorú Einstein odmietol ako nemožnú. Hoci Einstein bol jedným z jej objaviteľov, odmietol možnosť existencie nadsvetelnej rýchlosti, pretože nebola v zhode s jeho chápaním limitov rýchlosti svetla.
Podľa Einsteina, vo vesmíre neexistuje nič, čo by mohlo cestovať rýchlejšie než svetlo. Avšak, komunikácia v čase by porušovala aj ďalší zákon, ktorý nazývame „kauzalita“.
Zákon kauzality jednoducho hovorí o tom, že každý jav má príčinu a príčina vždy predchádza javu.
Na názornú ukážku často používam pohár s mliekom: pustím pohár s mliekom z ruky, ten spadne na zem, rozbije sa a mlieko sa rozleje.
Potom, samozrejme, som v prvom rade ja príčinou toho, že vidíte a počujete pohár padnúť a rozbiť sa, ja som ten, kto ho pustil z ruky.
Nikdy však neuvidíte ten pohár rozbiť sa ešte predtým, než ho pustím z ruky na zem, pretože naše vnímanie času sa javí ako plynúce z minulosti do budúcnosti.
Pre takéto lineárne vnímanie času v roku 1927 Sir Arthur Eddington zaviedol názov „šípka času“ alebo „Eddingtonova šípka“.
Šálku pustím z ruky, spadne na zem, rozbije sa, až nakoniec celý jav či udalosť vidí náhodný pozorovateľ.
Všetko prebehne po jednej priamej čiare z minulosti do budúcnosti. V histórii však bolo veľa jednotlivcov, ktorí tvrdili, že sú nositeľmi nadprirodzených schopností.
A nadprirodzené schopnosti patria medzi paranormálne javy, ktoré porušujú zákony priamočiareho plynutia času.
Mimozmyslové vnímanie, telekinéza, jasnovidectvo a iné parapsychologické schopnosti majú základ v porušovaní zákonov lineárneho plynutia času.
Mnohí známi okultisti, akým bol nedávno Edgar Cayce tvrdia, že dokážu opustiť svoje telo, aby získali informácie z tzv. akašických záznamov.
Akašické záznamy poznáme pod mnohými inými menami, napr. astrálne roviny, kniha života, univerzálne vedomie, kolektívne vedomie, atď.
Mnohí ľudia veria, že práve porušenie zákonov lineárneho plynutia času umožňuje existenciu parapsychologických schopností.
Ladenie sa na univerzálny zdroj informácií
Podľa teórie akašických záznamov, čas a vzdialenosť nie sú pre šírenie informácie žiadnou prekážkou. Nelokalizovaná či univerzálna informácia sa nachádza mimo mysle, kde je vždy dostupná a myseľ má schopnosť sa na ňu naladiť ako rádio.
Pre ľudí, akými sú napr. okultisti, u ktorých prevláda činnosť pravej hemisféry, je to celkom prirodzená schopnosť.
A väčšinová populáciu, u ktorej prevláda činnosť ľavej hemisféry, má zase možnosť sa tieto schopnosti naučiť.
Samozrejme, tradičná vedecká komunita odmieta tieto tvrdenia ako falošné či pseudovedecké. Ľudia ako Edgar Cayce, Nostradamus a iní boli pri podaní alternatívnych vysvetlení vždy upodozrievaní z klamu, podvodu či náhody.
Chcel by som ešte spomenúť jeden zaujímavý fakt. Jav, ktorý mám na mysli, bol občas pozorovaný už v období honby na čarodejnice, no ešte častejšie v novších dejinách.
V počiatkoch mal tento jav do činenia s atómami a náhodou, dnes dokážeme tento jav vyvolať zámerne.
Keď skúmame častice na subatomárnej úrovni, tak trochu už skúmame inú dimenziu, iný svet. Čo sme kedysi považovali za nemožné, pomocou vedeckého skúmania zrazu vnímame v trochu inom svetle.
Zvláštne správanie sa subatomárnych častíc
Vedci už dlhšie pozorujú čudné správanie atómov, elektrónov, či najnovšie dokonca väčších molekúl pri experimentoch.
Čo Einstein nazýval „strašidelné pôsobenie na diaľku“, je dnes rutinnou záležitosťou. Problematika je naozaj veľmi jednoduchá, pri vysvetlení nie je potrebné zachádzať do hĺbky.
Predstavme si teda, že máme molekulu, ktorá sa skladá z dvoch atómov. Každý atóm má jeden elektrón. Vieme tiež, že elektróny obiehajú okolo jadra atómov.
Ak jeden elektrón obieha smerom dohora, druhý elektrón potom musí obiehať v opačnom smere, čiže dole.
Ak elektróny patria jednej molekule, ako je to v našom prípade, obiehanie elektrónov sa vždy deje uvedeným spôsobom.
V kvantovej fyzike sa tieto elektróny nazývajú „viazané“, čo znamená, že sú vždy vzájomne prepojené. „Strašidelné pôsobenie“ sa objaví v prípade, ak viazané elektróny od seba oddelíme.
Elektróny sme od seba oddelili zatiaľ iba v našich predstavách, avšak dnes už máme k dispozícii mnoho metód, ktorými je možné oddeliť elektróny v reálnom svete.
Keď teda zmeriame jeden z elektrónov, aby sme zistili, v ktorom smere obiehal okolo atómu, síce ho zničíme, no aspoň okamžite vieme, v akom smere obiehal jeho párový elektrón.
A to bez toho, že by sme museli merať tento druhý elektrón. Vieme to jednoducho podľa toho, že elektróny sú „viazané“, ako sme už spomenuli vyššie, a podľa toho sa aj správajú.
No to najzvláštnejšie na celom jave je, že elektróny môžeme od seba oddeliť a dosadiť jeden na miesto druhého, či dokonca ich umiestniť na opačný koniec mesta, no ich vzájomná väzba zostane neporušená.
Tento jav nazývame kolaps vlnovej funkcie – keď meriame jeden elektrón, smer obiehania druhého elektrónu sa zrúti do svojho presného opaku.
Čo by sa teda stalo, keby sme elektróny od seba oddelili na vzdialenosť stoviek kilometrov? Pravdou je, že ich môžeme od seba oddeliť hoci na vzdialenosť miliónov kilometrov či svetelných rokov.
V momente, keď zmeriame smer jedného z elektrónov, vlnová funkcia sa zrúti a druhý z elektrónov zostane nehybný.
Takže keď zmeriame jeden elektrón, ktorý sa nachádza v našej bezprostrednej blízkosti, jeho párový elektrón začne v tom momente obiehať v presne opačnom smere, hoci sa môže nachádzať na opačnej strane vesmíru.
A tu môžeme vidieť, prečo mal Einstein problém akceptovať možnosť existencie nadsvetelnej rýchlosti.
Elektróny medzi sebou komunikujú rýchlejšie než svetlo. Ak by najvyššia rýchlosť vo vesmíre bola rýchlosť svetla, elektrónom by trvalo jeden rok, kým by si vymenili informáciu na vzdialenosť jedného svetelného roku, však?
Čo z toho vyplýva pre cestovanie v čase?
A čo má toto všetko spoločné s komunikáciou z budúcnosti? Nuž, má to do činenia práve so začiatkom uvedomenia si tejto možnosti, a to sa už predsa udialo!
Tým, že elektróny sú na seba viazané, môžeme ich oddeliť nielen v priestore, ale aj v čase. Potom môžeme vykonať ten istý experiment (oddeľovať elektróny od seba) trochu iným spôsobom, a to tak, že elektrón ktorý zmeriame v budúcnosti, bude komunikovať späť v čase.
Odmerajme až o rok smer obiehania jedného z elektrónov a druhý elektrón, ktorý sme oddelili priamo pred nami a práve teraz, sa zrúti do presne opačného smeru obiehania, a to ešte predtým než sme vôbec uskutočnili meranie.
Dal som si síce za úlohu, aby bol tento článok stručný a ľahko zrozumiteľný. Namiesto opisu procedúry oddeľovania elektrónov však ešte musím spomenúť niekoľko dôsledkov, ktoré z oddeľovania elektrónov vyplývajú.
Vo vede existuje niekoľko rôznych metód, niektoré sú priame, no niektoré veľmi komplikované. Jednou z metód je tzv. „qubits“ (skr. pre „kvantové bity“), patrí medzi mierne komplikovanejšie metódy kvantovej fyziky.
Spomínam ju len pre tých, ktorí by mali záujem zaoberať sa problematikou viac do hĺbky.
Až donedávna sa malo za to, že celá koncepcia a procedúra oddeľovania elektrónov nemá žiaden väčší význam, pretože sa nedá použiť na prenos informácií v čase.
No dnes sa už vedci domnievajú, že komunikácia pomocou binárnej sústavy je už teoreticky možná, a to pomocou zostrojenia kódovacieho systému.
Takže teoreticky by som Vám v binárnej sústave mohol poslať späť v čase titulok z novín, ktoré vyjdú až o rok.
Samozrejme, všetko sú to len prvé krôčiky, no veda sa v tejto oblasti opiera už o spoľahlivé teoretické predpoklady.
Viazané častice, akými sú aj elektróny, nielenže komunikujú rýchlosťou vyššou než je rýchlosť svetla, ale dokonca prekračujú čas ako taký.
Jedna zo súčasných teórií hovorí o tom, že elektróny pri vzájomnej komunikácii úplne obchádzajú našu časopriestorovú dimenziu.
To je OHROMNÉ – nielenže nám to otvára nevídané komunikačné možnosti, ale aj možnosti operácií kvantových počítačov.
To znamená, že počítače z budúcnosti už možno aj komunikujú medzi sebou prostredníctvom internetu späť v čase.
Takže pôvodný výskum uskutočnený na Michiganskej univerzite mohol naozaj predbehnúť svoju dobu, resp. z pohľadu budúcnosti sa uskutočnil späť v čase.
Alebo je niečím, čo ešte len objavíme, resp. už sme to objavili, len o tom ešte nevieme. Ktorákoľvek z týchto možností.
Pri písaní tohto článku boli použité myšlienky z knihy „Sin Thesis“ („Hriešna téza“ – názov knihy je slovnou hračkou – pozn. prekladateľa), ktorej autorom je Robert Torres.
Knihu je možné si objednať v internetovom obchode Amazon.com.
Autorom článku je Robert Torres
O autorovi
Robert Torres, známy tiež ako „Bobby T“, je autorom knihy „Sin Thesis“ („Hriešna téza“), on sám sa považuje za „magnet“ paranormálnych javov.
Robert Torres je aj spevákom, skladateľom a umelcom, bolo vydaných niekoľko jeho nahrávok, medzi inými aj pieseň „Then There Was Rock“.
Pracoval aj ako nezávislý autor pre mnohé známe národné americké spoločnosti. Torres tiež pôsobil ako redaktor, skladateľ hudby a textov, technický poradca, web dizajnér, publicista a ako výrobca multimediálnej počítačovej techniky.
V súčasnosti Robert Torres pracuje ako autor pre mnohé časopisy a internetové stránky, akými sú „The Mind Unleashed“ („Odpútaná myseľ“), „Wake Up World“ („Svet, prebuď sa“), „Waking Times“ („Prebúdzajúce sa časy“), „Learning Mind“ („Učiaca sa myseľ“), „UFO Digest“ („Prehľad o UFO“), „Disinformation“ („Dezinformácia“), „Metta-Physics Magazine“ („Magazín o metafyzike“), a mnohé iné.
Poteším sa, keď sa so mnou podelíte o Vaše myšlienky, môj e-mail je: [email protected]. Pre ďalšie dôležité odkazy nezabudnite tiež navštíviť moju oficiálnu stránku about.me/Towers3.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár