Dnes si povieme o niečom, čo robí každý z nás. Kým niekomu zvuky prežívania iných ľudí nesmierne vadia, iní sú voči ním v podstate takmer nevšímaví.
Kedy naposledy vám niekto úplne znechutil vaše jedlo svojím hlasným prežúvaním? Bol to niekto z vašej rodiny pri večeri alebo spolupracovník v práci pri vedľajšom stole?
Pýtame sa vás preto, lebo vedci tvrdia, že ak vám tieto zvuky príliš vadia, potom ste určite inteligentnejší a kreatívnejší ako ostatní!
Mizofónia – odpor zo zvukov
Pojem mizofónia vznikol v roku 2000 na označenie ľudí s nadmernou citlivosťou na zvuky. Niekedy sa označuje aj ako zvukový selektívny syndróm.
Podľa definície z roku 2013 uvedenej v žurnále Hranice ľudskej neurovedy sa definuje ako:
„Ľudia s mizofóniou počas vystaveniu rôznym zvukom uvádzajú úzkosť, paniku a hnev, ktoré narúšajú ich schopnosť vykonávať každodenné aktivity a nadväzovať normálne a zdravé sociálne interakcie.“
Počas mizofonickej udalosti vyvolanej špecifickým zvukom sa môžu vo vašom mozgu aktivovať centrá zodpovedné za inštinktívnu reakciu „bojuj alebo utekaj“.
V tom momente začne telo vylučovať adrenalín a kortizol (stresové hormóny), ktoré zvýšia váš srdečný tep a bdelosť.
Zatiaľ to pre človeka s mizofóniou nevyzerá byť príliš ružové. Avšak štúdia publikovaná Univerzitou severozápadu v USA uvádza, že ak ňou trpíte, potom zrejme máte aj výrazne vyšší kreatívny potenciál oproti ľuďom, ktorí na zvuky citliví nie sú.
No a vďačíte za to niečomu, čomu sa hovorí „prepúšťavé senzorické hradlovanie“.
Čo je „prepúšťavé senzorické hradlovanie“
Keďže kreatívni ľudia majú zníženú schopnosť odfiltrovať hluk z prostredia, zvuky ako prežúvanie, cvakanie perom, bublanie a podobne, sú pre nich nadmieru rušivé.
Inými slovami, títo ľudia sú viac ovplyvnení každodenným bombardovaním zvukmi, respektíve majú viac „prepúšťavé senzorické filtre“.
Ako teda presne mizofónia podporuje kreatívne myslenie?
Darya Zabelina, autorka štúdie, tvrdí, že to má dočinenia s divergentným myslením. Ide o myšlienkový proces, ktorý ľudia využívajú pri tvorbe kreatívnych ideí a objavovaní unikátnych spôsobov pri riešení problémov.
Rozdiel medzi ľuďmi s mizofóniou a „normálnymi“ ľuďmi je však ten, že normálni ľudia lepšie blokujú externé zvuky, ktoré do ich vedomia menej presahujú.
Možno si teraz myslíte, že ľudia s mizofóniou majú nevýhodu, keďže im chýba schopnosť odfiltrovať tieto rušivé vplyvy a preto nedokážu kreatívne tvoriť. Výskumy ale ukazujú opak – kreatívna tvorivosť sa v skutočnosti spája s vyšším stupňom „senzorického prepúšťania“.
Podľa Zabeliny je tomu tak preto, lebo ľudia, ktorí uvedené vonkajšie zvuky nevedia prefiltrovať, dokážu sa na druhej strane oveľa lepšie sústrediť na myslenie v tichom prostredí než bežní ľudia.
4 stratégie, ako sa popasovať s mizofóniou
Ak sa vás mizofónia týka a ľahko sa dáte vyrušiť hlukom, ste zrejme génius!
No a aby ste svojho génia čo najlepšie zužitkovali, odborníci vám radia dodržiavať nasledovné zásady:
1. Vždy majte pri sebe slúchadlá – to vám pomôže sa pripojiť, zbaviť sa irelevantných zvukov a počuť len také zvuky, ktoré vám napomáhajú sústrediť sa.
2. Pri jedle je dobré mať nejaký šum pozadia – lepšie si tak užijete svoje jedlo a nedáte sa rušiť hlasitým prežúvaním ostatných.
3. Oddeľte si zvuk od osoby – to vám pomôže uvedomiť si, že je to vaša mizofónia a nie osoba, ktorá by vás chcela vedome priviesť do hnevu.
4. Oboznámte sa vedou stojacou za mizofóniou – podobne ako bod vyššie, pomôže vám to presmerovať frustráciu zo zvuku alebo osoby a pripomenie vám, že to čoskoro pominie.
Spracovala: Silavedomia.sk
Dakujem.