V rámci experimentov, ktoré možno považovať len za kontroverzné, sa podarilo stvoriť prvý hybrid skrížením človeka a ošípanej.
Vedcom sa s úspechom podarilo preniesť bunky človeka do vnútra embrya ošípanej v jeho prvých štádiách. Ľudské bunky, ktoré v tomto embryu prežili a v ňom sa ďalej rozmnožili tak s embryom ošípanej vytvorili prvý hybrid človeko-prasaťa.
Takýto hybrid sa presnejšie označuje ako medzidruhová chiméra.
Tieto experimenty sú síce ešte len v plienkach, no vedci sú presvedčení, že vďaka tomuto ich „objavu“ bude jedného dňa možné v laboratórnych podmienkach vypestovať ľudské orgány určené na transplantáciu pre čakateľov, ktorí sú zapísaní v poradovníku čakateľov na orgány.
Ak by bol celý tento projekt úspešný, v budúcnosti bude takto možné zachrániť stovky a stovky ľudských životov ročne.
Vedecký žurnál Science Alert uverejnil správu, podľa ktorej americkí vedci v rámci experimentov vstrekli ľudské kmeňové bunky do embrya ošípanej v jeho prvej vývinovej fáze.
Tieto hybridné embryá boli potom prenesené do maternice náhradnej matky-ošípanej. Vedci potom čakali, kým sa embryá vyvinú do obdobia prvého trimestra.
Do fázy, ktorá sa označuje ako tzv. chiméra, sa podarilo dokopy vyvinúť viac než 150 embryám. V každom jednom z týchto embryí sa vyvinuli prekurzory niektorých orgánov, vrátane srdca a pečene.
V týchto embryách sa tiež objavil aj malý počet ľudských buniek – približne na 10 000 hybridných buniek pripadala 1 ľudská.
Juan Carlos Izpisua Belmonte, člen výskumného tímu na inštitúte pre biologický výskum Salk v Kalifornii (Salk Institute for Biological Studies), sa vyjadril:
„Naše zistenia sú nádejou pre ďalší vývoj vedy a medicíny tým, že nám nevídaným spôsobom umožňujú skúmať vývin embrya od jeho úplne prvej fázy.
Máme možnosť pozorovať, ako sa v embryu začínajú formovať orgány, čo by v budúcnosti mohlo prispieť ku vzniku nových medicínskych a terapeutických metód.“
A ďalej dodáva: „V našich experimentoch sa nám podarilo demonštrovať, že vďaka presnému a zámernému použitiu technológie sme schopní primäť organizmus jedného druhu k tomu, aby vyprodukoval konkrétny orgán, ktorý pozostáva z buniek iného druhu.“
Reakcie na tento experiment boli pochopiteľne zmiešané, no je nepopierateľné, že naklonovaním prvého hybridu človeko-prasaťa sa veda posunula veľkým skokom vpred.
Teraz však bude potrebné presne pomenovať a spracovať všetky etické dôsledky, ktoré vyplývajú z tohto experimentu.
Izpisiua Belmonte so svojimi kolegami v roku 2015 vykonali sériu experimentov, ktorými sa v laboratórnych podmienkach pokúsili stvoriť už spomenuté medzidruhové chiméry.
Tomuto tímu vedcov sa s úspechom podarilo integrovať ľudské kmeňové bunky do myšacích embryí, čím sa im podarilo demonštrovať, že ľudské kmeňové bunky prežijú a sú schopné množiť sa vnútri organizmu iného druhu.
Inými slovami, vedcom sa týmto experimentom podarilo úspešne stvoriť prvú chiméru na svete.
Slovo „chiméra“ pochádza z gréckej mytológie. Chiméra bola podľa legiend monštruózna hybridná kreatúra chrliaca oheň a žila v krajine Lýkia v Malej Ázii.
Telo chiméry bolo stavané z telesných častí patriacich viac než jednému zvieraťu. Chiméra bola najčastejšie vyobrazovaná ako lev, ktorému z bočnej strany krku vyrastala kozia hlava a ktorému namiesto chvosta narástol had.
Podľa biológie je chiméra definovaná ako prirodzený alebo umelý vývin jedného organizmu, v ktorom sa však súčasne vyvíjajú bunky aj iného organizmu. Z celkom pochopiteľných dôvodov sú chiméry pre vedcov zdrojom fascinácie.
V časopise National Geographic bol zverejnený článok, podľa ktorého existujú dva spôsoby, ako možno stvoriť chiméru. Prvá metóda je vložiť orgány z jedného živočíšneho druhu do tela iného druhu.
Toto je riskantný spôsob, pretože imunitný systém príjemcovho organizmu by mohol tento implantovaný orgán neprijať.
Druhá metóda spočíva v tom, že bunky z jedného organizmu vložíme do embrya iného organizmu – čiže keď je tento organizmus ešte v podobe embrya – a necháme ich zrásť a vyvíjať sa spolu do organizmu, ktorý považujeme za hybrid.
Toto je možné vykonať zámerne v laboratóriu, no môže k tomu dôjsť aj náhodou v prirodzenom prostredí. Napríklad je známy prípad, že muž mal negatívny výsledok v teste otcovstva, pretože sa zistilo, že absorboval do seba svoje dvojča v čase, kým bol ešte len v maternici.
Ohľadne hybridu človeko-prasaťa sa Belmonte vyjadril:
„Jediným cieľom výskumu a experimentov s klonovaním chimér je zistiť, či je možné pomocou kmeňových buniek a technológie na úpravu génov vytvoriť geneticky zhodné ľudské tkanivo a orgány. A máme dôvody byť optimistickí, že pokračujúce práce nakoniec povedú k úspechu.“
K tomu ešte dodáva: „No v tomto procese získavame aj podstatne hlbšie poznanie o evolúcii jednotlivých druhov, ako aj o embryogenéze človeka či o vzniku niektorých chorôb. Toto poznanie by sme sotva získali nejakými iným spôsobom.“
V rámci zmienených experimentov bol život hybridných embryí človeko-prasaťa ukončený po 28 dňoch vývinu, aby sa predišlo etickým problémom.
Očakáva sa, že diskusia ohľadom etiky klonovania chimér bude pokračovať. Národný inštitút zdravia v Spojených štátoch (National Institute of Health (NIH)) spočiatku na experimentovanie s ľudskými chimérami uvalil moratórium, teraz však zvažuje, že svoj zákaz stiahne späť.
Zástancovia výskumu s embryonálnymi chimérami argumentujú, že tieto experimenty sú opodstatnené.
Ich argument vychádza z faktu, že v Spojených štátoch umrie denne 22 ľudí čakajúcich na darovaný orgán a tiež, že do zoznamu čakateľov pribudne každých 10 minút jeden nový čakateľ.
Činnosť vedcov v oblasti experimentovania s embryonálnymi chimérami je detailne popísaná vo vedeckom žurnále Cell (Bunka).
Zdroj: truththeory.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár