Vedomie preniká realitou. Vedomie je viac, než len jedinečná vlastnosť ľudskej subjektívnej skúsenosti. Je základom vesmíru, ktorý je prítomný v každej častici a v každej fyzickej hmote.
Znie to ako ľahko zamietnutý nezmysel, no tradičné pokusy vysvetliť vedomie naďalej zlyhávajú. „Panpsychistický“ názor v narastajúcej miere berú vážne dôveryhodní filozofi, neurovedci a fyzici, vrátane osobností, akými je neurovedec Christof Koch či fyzik Roger Penrose.
„Prečo by sme si mali myslieť, že zdravý rozum je dobrým sprievodcom na definovanie toho, aký je vesmír?“, hovorí Philip Goff, profesor filozofie na Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, v Maďarsku.
„Einstein nám hovorí divné veci o charaktere času, čo protirečí zdravému rozumu. Kvantová mechanika je v rozpore so zdravým rozumom.
Naša intuitívna reakcia nie je nevyhnutne dobrým sprievodcom v oblasti charakteru skutočnosti.“
David Chalmers, profesor filozofie mysle na New York University, v roku 1995 načrtol „ťažký problém vedomia“. Poukazuje na to, že neexistuje žiadna odpoveď na otázku, čo je príčinou vedomia.
Už tradične dve dominantné perspektívy – materializmus a dualizmus, poskytli rámec na riešenie tohoto problému. Obe však vedú k zdanlivo neriešiteľným komplikáciám.
„Fyzika je len štruktúra. Fyzika môže vysvetliť biológiu, je tu však medzera: Vedomie.“
Materialistické hľadisko hlása, že vedomie je úplne odvodené z fyzickej hmoty. Nie je však jasné, ako presne by mohlo fungovať.
„Je veľmi ťažké získať vedomie z nevedomia,“ hovorí Chalmers a pokračuje: „Fyzika je len štruktúra. Fyzika môže vysvetliť biológiu, je tu však medzera: Vedomie.“
Dualizmus tvrdí, že vedomie je oddelené a odlišné od fyzickej hmoty. Potom ale vyvstáva otázka, ako vedomie spolupôsobí a má vplyv na fyzický svet.
Panpsychizmus ponúka príťažlivé alternatívne riešenie: Vedomie je základným znakom fyzickej hmoty; každá jedna existujúca častica má „nepredstaviteľne jednoduchý“ tvar vedomia, hovorí Goff.
Tieto častice sa potom spoja, aby vytvorili komplexnejšie formy vedomia, ako sú subjektívne ľudské skúsenosti. To neznamená, že častice majú koherentný svetonázor, alebo že aktívne myslia.
Znamená to len, že existuje nejaká inherentná subjektívna skúsenosť vedomia, dokonca i v tej najmenšej častici.
Panpsychizmus nemusí nevyhnutne znamenať to, že každý neživý objekt je vedomý.
„Panpsychisti zvyčajne nepovažujú stoly a iné artefakty za niečo, čo by si bolo vedomé ako celok“, hovorí vo svojom e-maili Hedda Hassel Mørch, výskumníčka filozofie Centra mysle, mozgu a vedomia na New York University.
„Skôr by sa stôl mohol považovať za zbierku častíc, z ktorých každá má svoju vlastnú, veľmi jednoduchú formu vedomia.“
Potom by ale panpsychizmus mohol veľmi dobre naznačovať, že vedomé stoly existujú: Jedna z interpretácií teórie tvrdí, že „každý systém je vedomý,“ hovorí Chalmers.
„Skaly budú vedomé, lyžice budú vedomé, Zem bude vedomá. Akýkoľvek druh agregácie vám dá vedomie.“
Panpsychizmus a vedomie
Záujem o panpsychizmus vzrástol čiastočne vďaka zvýšenému akademickému zameraniu sa na samotné vedomie, ktoré nasledovalo po Chalmersovom článku o „ťažkom probléme“.
Filozofi na New York University, ktorá je domovom jednej z vedúcich katedier filozofie mysle, urobili z panpsychizmu seriózne štúdium.
V posledných rokoch existovalo o tejto téme niekoľko dôveryhodných odborných kníh a populárne články, ktoré brali panpsychizmus vážne.
Jedna z najpopulárnejších a najdôveryhodnejších súčasných neurovedeckých teórií o vedomí, Teória integrovanej informácie Giulia Tononiho, dodáva panpsychizmu na dôveryhodnosti.
Tononi tvrdí, že niečo bude mať formu „vedomia“ vtedy, keď informácia obsiahnutá v štruktúre je dostatočne „integrovaná“ alebo zjednotená, a tak celok je viac, než súčet jeho častí.
Nakoľko to platí pre všetky štruktúry – nielen na ľudský mozog – Teória integrovanej informácie zdieľa panpsychický názor, že fyzická hmota má vrodenú vedomú skúsenosť.
Goff, ktorý napísal akademickú knihu o vedomí a pracuje na ďalšej, kde pristupuje k téme viac z populárno-vedeckého pohľadu, poznamenáva, že dôveryhodné teórie na túto tému sa datujú už od dvadsiatych rokov minulého storočia.
Myslitelia, vrátane filozofa Bertranda Russella a fyzika Arthura Eddingtona pracovali na vážnom prípade panpsychizmu. Ich hnutie ale stratilo hybnú silu po druhej svetovej vojne, keď sa filozofia rozsiahlym spôsobom zamerala na analytické a filozofické otázky jazyka a logiky.
Záujem sa pritiahol opäť v roku 2000, vďaka uznaniu „ťažkého problému“, ale aj vďaka vzrastajúcemu prijímaniu štrukturálno-realistického prístupu vo fyzike, vysvetľuje Chalmers.
Prístup k fyzike
Tento prístup pozerá na fyziku ako na popis štruktúry a nie ako na základné neštrukturálne prvky.
„Fyzikálna veda nám hovorí oveľa menej o charaktere hmoty, než to máme tendenciu predpokladať“, hovorí Goff.
Edington – anglický vedec, ktorý experimentálne potvrdil Einsteinovu teóriu všeobecnej relativity začiatkom 20. storočia, tvrdil, že v našej predstave vesmíru je medzera.
„Vieme, čo robí hmota, ale nevieme, čo to je. Vedomie môžeme vložiť do tejto medzery.“
Je to vedomie, čo vháňa oheň do rovníc a vedie ich k tomu, aby popisovali vesmír?
Podľa názoru Eddingtona, ako píše Goff v jednom svojom emaily, je „hlúpe“ predpokladať, že základný charakter nemá nič čo dočinenia s vedomím, a potom sa pýtať, kde sa vzalo vedomie.
Stephen Hawking sa predtým spýtal: „Čo je to, čo vháňa oheň do rovníc a vedie ich k tomu, aby popisovali vesmír?“
Goff dodáva: „Russell-Eddingtonov návrh je o tom, že vedomie je to, čo vháňa oheň do rovníc.“
Kombinačný problém vedomia
Najväčší problém zapríčinený panpsychizmom je známy ako „kombinačný problém“: Ako presne malé častice vedomia kolektívne formujú komplexnejšie vedomie?
Vedomie môže existovať vo všetkých časticiach, ale to nezodpovedá otázku, ako sa tieto drobné fragmenty fyzického vedomia spoja, aby vytvorili komplexnejšiu skúsenosť ľudského vedomia.
Akákoľvek teória, ktorá sa pokúša odpovedať na túto otázku, by účinne stanovila, ktoré komplexné systémy – počnúc neživými objektami až po rastliny a mravce – sa považujú za vedomie.
Alternatívny panpsychistický pohľad predpokladá, že viac, než to, že jednotlivé častice sú nositeľmi vedomia a spájajú sa, vesmír ako celok je vedomím.
Toto, ako hovorí Goff, nie je to isté, ako tvrdiť, že vesmír je jednotná božská bytosť. Je to skôr niečo, ako vidieť „kozmický zmätok“.
Každopádne, odráža to ten pohľad, podľa ktorého je svet tvorený zhora nadol, v rámci čoho je každá jednotlivá vec odvodená z vesmíru. Naproti tomu existuje verzia zdola nahor, ktorá tvrdí, že objekty sú budované z najmenších častíc.
Goff verí v kvantové spojenie – zistenie, že určité častice sa správajú ako jednotlivé ucelené systémy, dokonca i keď sú oddelené takými obrovskými vzdialenosťami, že medzi nimi nemôže byť aktívny žiadny signál.
Goff naznačuje, že vesmír funguje skôr ako základný celok a nie ako súbor oddelených častí.
Záver
Niektoré teórie znejú neuveriteľne a snáď takými aj sú. Ale potom zas, takou je každá iná možná teória, ktorá vysvetľuje vedomie.
„Čím viac o tom rozmýšľam (o nejakej teórii), tým menej pravdepodobnou sa stáva“, hovorí Chalmers.
„Jeden začína ako materialista, potom sa zmení v dualistu, potom v panpsychistu, potom v idealistu“, dodáva, opakujúc svoj článok o tejto téme.
Idealizmus sa drží toho, že vedomá skúsenosť je jedinou vecou, ktorá skutočne existuje. Z tohoto pohľadu je panpsychizmus ešte pomerne mierny.
Chalmers cituje svojho kolegu, filozofa Johna Perryho, ktorý hovorí:
„Ak o vedomí rozmýšľate dostatočne dlho, buď sa stanete panpsychistom, alebo odídete do štátnej správy.“
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár