Tajomstvo Boha a mozgu: Čo všetko je náš mozog schopný zažiť?

Keďže veda neustále podkopávala pradávne starobylé náboženstvá, takmer všetko, čo veriacim ľuďom ostáva, je povedať, že Boh je a vždy bude tajomstvom.

Keďže Einstein bol veriaci, pociťoval úctu a zázrak súčasne v tajomnom vesmíre.

Veda sa neprestala zaoberať záhadami a sľúbila, že duchovný zážitok vysvetlí ako jednoduchú a merateľnú mozgovú aktivitu.

Je nepravdepodobné, že viera v Boha, dušu, nebo a peklo a v iné princípy viery bude drasticky ovplyvnená – prieskumy naďalej ukazujú, že tieto skutočnosti ostávajú predmetmi viery u približne 80 až 90% respondentov.

Dokáže neuroveda časom lokalizovať Boha v našich neurónoch a ak áno, mala by byť táto oblasť mozgu vyoperovaná alebo posilnená?

Nepochybne, existujú argumenty na oboch stranách, a to v závislosti od toho, či si myslíte, že Boh bol z dlhodobého hľadiska dobrý alebo zlý.

Odhliadnuc od týchto názorov sa ukazuje, že možnosť nájsť Boha v mozgu vytvára záhadné tajomstvo, ktoré ani náboženstvo, ani veda nemôžu riešiť samostatne.

Dnes, keď pokročilé skenovanie mozgu dokáže zmapovať spôsob, akým sa náš mozog rozsvecuje s každou myšlienkou, slovom alebo skutkom, je jasné, že žiadna skúsenosť mozgu neunikne.

V prípade mystika, ktorý je schopný vidieť Boha a cítiť jeho prítomnosť, v prípade sv. Pavla, ktorý bol zrazu obrátený na cestu do sýrskeho Damasku alebo v prípade sv. Terézie z Avily, ktorej srdce zasiahol anjelský šíp, museli byť tieto skúsenosti zaznamenané v ich mozgu.

Avšak táto nepopierateľná skutočnosť neposkytuje vede výhodu nad náboženstvom. Ukázalo sa, že mozog má určité obmedzenia na to, čo môže zažiť.

Čo všetko je mozog schopný zažiť

Práca neskorého poľsko-amerického matematika Alfreda Korzybskiho (1879-1950) je tu dôležitá, pretože Korzybski vypracoval spracovanie vrstiev, ktoré sa premieta do spôsobu, akým vnímame každodennú realitu.

Miliardy bitov údajov bombardujú naše zmyslové orgány, z ktorých len zlomok vstupuje do nervového systému.

Z tohto zlomku mozog odfiltrováva na základe zabudovaných modelov reality to, čo sa mu do toho nehodí.

Keď ľudia hovoria: „Nepočujete ma“ alebo „Vidíte len to, čo chcete vidieť“, vyjadrujú pravdu, ktorú sa Korzybski pokúsil vyjadriť matematicky.

Niekedy skutočnosti, ktoré človek nevidí, sú jednoducho mimo rozsah ľudskej skúsenosti, ako naša neschopnosť vidieť ultrafialové svetlo.

Ale oveľa viac sme závisí od očakávaní, spomienok, predsudkov, obáv a jednoduchých malicherností.

Ak idete na párty a niekto vám povie, že sa chystáte stretnúť víťaza Nobelovej ceny, uvidíte inú osobu, ako keby vám povedali, že je to prevychovaný najatý mafiánsky vrah.

Keď sú všetky filtrácie a spracovania dokončené, niet pochýb o tom, že mozog v skutočnosti nezažíva realitu, ale len potvrdenie svojho modelu reality.

Nasledujú dva zaujímavé body:

1. Všetky modely sú rovnaké v závislosti od úrovní mozgu, z ktorých sa na nich pozeráme.
2. Realita presahuje akýkoľvek model, ktorý z nej môžeme prípadne vytvoriť.

Tieto dva body umožňujú Bohu, duši a všetkým ostatným duchovným zážitkom vrátiť sa späť do obrazu.

Prvý bod vyvracia predstavu, že veda je nadradená náboženstvu, pretože zhromažďuje fakty, kým náboženstvo sa zaoberá vierou.

V skutočnosti si veda nevšíma a odhadzuje veľkú časť ľudských skúseností – takmer všetko, čo by človek považoval za subjektívne – a preto je tento model rovnako selektívny, ak nie viac ako náboženstvo.

Pokiaľ ide o mozog, neurónové filtrovanie prebieha vo všetkých modeloch, či ide o vedecké, duchovné, umelecké alebo psychotické modely.

Mozog je spracovateľom vstupov a nie zrkadlom reality.

Druhý bod je ešte viac rozpoznateľný. Ak náš mozog neustále filtruje každú skúsenosť, neexistuje spôsob, že by niekto mohol tvrdiť, že vie, čo je naozaj skutočné.

Nedokážete z mozgu vystúpiť, aby ste uhádli, čo leží mimo neho. Práve tak, ako existuje horizont pre najvzdialenejšie objekty, ktoré vyžarujú svetlo vo vesmíre a najvzdialenejší horizont na to, ako ďaleko v čase môžete skúmať astronómiu, existuje aj najvzdialenejší horizont pre premýšľanie.

Mozog pracuje v čase a priestore, má lineárne myšlienky, ktoré sú konečným bodom selektívneho filtračného procesu.

Všetko, čo sa nachádza mimo priestoru a času, je nevhodné. Nefiltrovaná realita by zrejme preťažila mozgové závity alebo bola jednoducho potlačená.

Nefiltrovaná realita by bola ako počúvanie každej stanice v rádiu súčasne, čo je nemožné. Korzybski sa domnieval, že aj matematika bola modelom, podliehajúcim obmedzeniam všetkých modelov, ktoré mozog vytvára.

Nie všetci by súhlasili – držať sa matematiky, pretože univerzálna pravda poskytuje pokročilej fyzike prvú príležitosť na kvantový svet.

V tomto článku sa nesnažíme použiť uvedené myšlienky na to, aby sme znevažovali vedu.

Všetky predpojatosti bokom, Korzybski jednoducho za pomoci jazyka matematiky ukázal, že nech už je realita čímkoľvek, tak presahuje schopnosti nášho mozgu.

Jedným slovom – transcendencia – existujú rovnaké podmienky medzi vedou a náboženstvom.

Realita prevyšuje, alebo ide nad rámec toho, čo mozog rozozná. Ak niečo nadprirodzené vyplynie z transcendentného, ako je sväté videnie, materialisti a skeptici môžu tvrdiť, že to nemôže byť skutočné.

Vlastne neexistuje žiadny spôsob ako dokázať, že aj prirodzený zážitok je skutočný. Vidieť anjelov, stromy, hory, alebo oblaky je rovnako nevysvetliteľné.

Ako uviedol známy fyzik Freeman Dyson:

„Aby sme to zhrnuli, máme tri tajomstvá, ktorým nerozumieme: nepredvídateľné pohyby atómov, existencia vlastného vedomia a vľúdnosť vesmíru k životu a mysli. Chcem len povedať, že tieto tri tajomstvá sú pravdepodobne spojené. Netvrdím, že rozumiem nejakému z nich.“

Keďže sú tieto tri tajomstvá votkané do samotného základu našej existencie, najmúdrejšie je spojiť vedecké a duchovné modely dokopy, aby sme zistili, či dokážu vyplniť medzery, ktoré prichádzajú s každým modelom.

Modely sú pravdivé v tom, čo obsahujú a nesprávne v tom, čo vylučujú. Priznať si túto skutočnosť by veľmi pomohlo, aby duchovnosť ostala v rovine, kde ju môžeme brať vážne ako prieskum, ktorý je rovnako seriózny a pravdivý ako pokročilá veda.

Zdroj: collective-evolution.com