10 zásad budhistických mníchov – nie je ľahké sa nimi riadiť, ale zmenia nám život k lepšiemu

Čo je tajomstvom vnútorného pokoja a sústredenej mysle?

Odpovedať na túto otázku nie je jednoduché.

Odpoveď možno nájdeme u budhistických mníchov, ktorí, ako sa zdá, sú celý čas pokojní a majú jasnú, sústredenú myseľ.

Ako to ale robia? Poznajú nejaké skryté tajomstvo, o ktorom my nevieme?

To je dobrá otázka, pretože, áno, oni to tajomstvo poznajú!

Budhistická filozofia sa už viac ako dve a pol tisícročia zameriava čisto len na zmierňovanie a odstraňovanie utrpenia v živote, a to nielen v živote človeka. Hlavným princípom budhizmu tu je udržiavať myseľ sústredenú na prítomný okamih.

V tomto článku si teda povieme o najdôležitejších princípoch a zásadách budhizmu, ktorými sa môžeme riadiť všetci v našom každodennom živote.

Ich dodržiavanie sa nám možno spočiatku bude zdať náročné. Keď ale vytrváme, budeme z nich mať úžitok po celý náš život.

1. zásada: Spravme si poriadok v našich vonkajších životných záležitostiach

Životný príbeh Budhu je dobre známy. Budha sa narodil ako princ, čo znamená, že mohol prežiť svoj život v obrovskom, nádhernom paláci, v ktorom by preňho služobníctvo spravilo čokoľvek, o čo by požiadal.

Budha však prežil svoj život inak.

Všetku nádheru a bohatstvo paláca opustil vo chvíli, keď si frustrovaný uvedomil prázdnotu a márnosť jednostranného materialistického prístupu k životu.

2300 rokov po Budhovi robia budhistickí mnísi to isté. Ich osobné materiálne vlastníctvo je minimálne a vlastnia iba to, čo potrebujú pre svoj skromný život. Celý ich majetok sa obvykle zmestí do jedného ruksaku.

Sú tak ukážkovým príkladom toho, čo to znamená spraviť si poriadok vo vonkajších životných záležitostiach.

2. zásada: Spravme si poriadok aj vo vnútri – začnime pomáhať druhým

Vo všetkých budhistických komunitách a spoločenstvách sa mnísi učia robiť všetky skutky nie pre seba, ale v prvom rade pre celý svet.

Keď meditujú, robia tak pre dobro všetkých. Prostredníctvom meditácie sa približujú stavu osvietenosti, ktorá im umožňuje dosiahnuť ich plný potenciál.

A vďaka svojmu rozvinutému potenciálu potom pomáhajú všetkým, najmä tým, ktorí to potrebujú najviac.

Keď sa aj nám podarí zdokonaliť sa v takomto nesebeckom postoji k životu, budeme šťastnejší, pretože sa už nebudeme do takej miery stotožňovať s našimi osobnými problémami.

Na každodenné malichernosti už nebudeme reagovať zbytočne emocionálne a naša myseľ sa stane omnoho pokojnejšou.

Túto zásadu preto môžeme vnímať aj ako „vnútorné poupratovanie“ – vyhodili sme naše sebecké pohnútky, čím sme zároveň urobili aj viac priestoru pre druhých.

3. zásada: Meditujme. A VEĽA

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa niekto chce stať mníchom, je ten, že bude mať viac času na meditáciu. Väčšina budhistických mníchov vstáva veľmi skoro ráno, aby mala čas meditovať 1 až 3 hodiny.

A to isté potom robia aj v noci. Pravidelná meditácia sa potom prejaví v pozmenenej stavbe a činnosti mozgu. Ak ste už čítali nejaké články o prospešných účinkoch meditovania, tak potom budete vedieť, čo tým máme na mysli.

Nikto od nás samozrejme neočakáva, že meditácii venujeme toľko času, koľko jej venujú budhistickí mnísi. Predstavme si ale, ako by sa zmenil a zlepšil náš život, keby sme každý deň začali 30 minútovou meditáciou.

4. zásada: Nechajme si poradiť od múdrych

Jedna zo slabých stránok západnej spoločnosti je jej nezdravý vzťah k starobe, a teda aj k ľuďom vo vyššom veku. Budhistickí mnísi však vnímajú starých ľudí v prvom rade ako studnicu múdrosti.

A tak je pre nich len prirodzené, že vyhľadávajú starších ľudí, najmä tých, ktorých považujú za duchovne vyspelých. Považujú ich za duchovných vodcov, ktorí im pomáhajú orientovať sa na ich vlastnej ceste.

Keď sa zamyslíme nad ľuďmi v našom živote, určite si spomenieme na mnohých bystrých a múdrych ľudí, od ktorých sa môžeme stále veľa naučiť.

Starší ľudia majú bohatšie životné skúsenosti, čo znamená, že nám budú vedieť poradiť v nespočetných životných situáciách.

5. zásada: Počúvajme pozorne a bez posudzovania

Naša myseľ má prirodzený sklon posudzovať a súdiť druhých. Podľa budhistov je však zmyslom komunikácie zmenšovať mieru utrpenia v živote druhých, ale aj v našom.

A je zrejmé, že kritizovaním a súdením sa nám to nemôže podariť.

Sústredená myseľ, ktorá spočíva najmä v prítomnom okamihu, je nádherná tým, že nesúdi.

Potom hlavným zámerom komunikácie, ktorá vychádza z takejto v prítomnom okamihu sústredenej mysle bude, že jasne vnímame, čo nám niekto hovorí, a to bez toho, aby sme to nejako posudzovali.

Koľkí z nás počas toho, ako niekoho počúvame, máme už vopred pripravenú odpoveď? Naším cieľom tu však jednoducho je naozaj počuť, čo sa nám niekto snaží povedať.

Takáto komunikácia povedie k ozajstnému vzájomnému rešpektu a porozumeniu, a zároveň sa tým zvyšujú šance aj na ďalšie rozvinutie našej konverzácie.

6. zásada: Zmena je jediným zákonom vesmíru

Suzuki, významný učiteľ budhizmu, tvrdil, že najdôležitejším princípom, ktorý sa musíme naučiť akceptovať, je princíp zmeny:

„Ak neakceptujeme zrejmý fakt, že všetko sa mení, nikdy sa nám nepodarí dosiahnuť úplný vnútorný pokoj. A žiaľ, hoci je to zrejmá pravda, je veľmi náročné ju prijať. Keďže nevieme prijať pravdu o tom, že všetko je premenlivé, tak trpíme.“

Všetko sa mení. To je základný zákon vesmíru. A aj tak nám robí problém ho naozaj prijať. Veľmi silno sa stotožňujeme s predstavou, že náš výzor, naše telo či naša osobnosť sa nikdy nezmenia.

Keď ale k tej zmene dôjde – a k tej zmene dôjde – tak trpíme.

Podľa Suzukiho je však možné tento problém prekonať. Podstatné je, aby sme si začali uvedomovať neustálu pohyblivosť a premenlivosť obsahu našej mysle.

Všetko, čo sa týka vedomia, je tej povahy, že jednoducho príde, a tak aj odíde. A keď si toto budeme uvedomovať v nejakej vyhrotenej či ťažkej situácii, určite spozorujeme, ako rýchlo sa rozplynie všetok strach, úzkosť, hnev, žiadostivosť či zúfalstvo.

Napríklad náš hnev sa začne veľmi rýchlo rozplývať, keď si naozaj uvedomíme jeho neopodstatnenosť a prázdnotu. To je aj dôvod, prečo hlavnou myšlienkou zen-budhizmu je, že prítomný okamih je to jediné, čo existuje.

Suzuki hovorí: „Čokoľvek, čo robíš, by malo byť vyjadrením tej istej hlbokej, vnútornej činnosti. Že to tak je poznáš podľa toho, že máš radosť z čohokoľvek, čo robíš. Keď niečo robíš, nemysli na to, že potom budeš robiť niečo iné.“

7. zásada: Žime v prítomnom okamihu

Pre človeka v modernej spoločnosti môže byť ťažké len tak žiť v prítomnom okamihu. Máme silný sklon neustále rozmýšľať o minulosti a zároveň sa obávať o to, čo nám prinesie budúcnosť. A tak prirodzene naša myseľ blúdi sem a tam.

Keď však zo všetkých týchto myšlienok precitneme, umožníme našej mysli, aby sa znova začala sústrediť. Keď sa budeme zdokonaľovať v sústredení našej mysle na prítomný okamih, budeme tiež schopní presmerovať naše myšlienky späť na náš súčasný život a na všetko, čo práve robíme.

Takto potom prestaneme samých seba súdiť a obviňovať za to, že sme sa stratili vo svojich myšlienkach – jednoducho len uznáme, že sme nachvíľu stratili pozornosť.

Znovu tak začneme sústrediť našu pozornosť buď na zmyslové vnemy alebo na činnosť, ktorú práve vykonávame.

Ak sa chceme zdokonaliť v schopnosti sústrediť našu myseľ a žiť v prítomnom okamihu, bude to od nás vyžadovať trochu disciplíny.

Je to však veľmi potrebné, najmä ak si chceme začať znovu uvedomovať zázraky života, ktorých sme svedkami každý deň.

8. zásada: Sústreďme sa len na jednu vec

Toto je síce jednoduchá myšlienka, no je priamym vyjadrením kľúčového princípu filozofie budhizmu.

Budhistickí mnísi sa učia sústrediť sa vždy len na jednu vec. A to isté by sme sa mali učiť aj my. Nech by sa vôkol nás dialo čokoľvek, neprestávajme sa sústrediť vždy len na jednu vec.

Mnohé dnešné moderné zamestnania a celkovo život v modernej spoločnosti si často vyžadujú schopnosť tzv. „multitaskingu“, tzn. vykonávanie niekoľkých úloh súčasne.

Vedci však už nejedenkrát dokázali, že náš mozog nie je stavaný na multitasking, a tak ho nezvláda celkom najlepšie. Povedané inak, v prípade multitaskingu náš pracovný výkon, a teda aj kvalita práce, nie sú takej kvality, ako keby sme sa sústredili vždy len na jednu úlohu.

Žijeme v dobe, ktorá nás chtiac-nechtiac často do multitaskingu tlačí. No napriek tomu môžeme našu schopnosť sústrediť sa rozvíjať podľa vzoru budhistických mníchov.

Stačí, keď sa budeme vždy plne sústrediť len na to, čo práve robíme. Prvým výsledkom, ktorý u seba zvyčajne hneď spozorujeme, bude pokojná a jasná myseľ.

9. zásada: Robme všetko naplno

Dať nejakému zámeru alebo činnosti všetku našu energiu a pozornosť sa veľmi podobná predošlej zásade.

Keď vykonávame nejakú činnosť, pohrúžme sa do nej úplne celí, so všetkými stránkami našej osobnosti.

Nevysvetľujme si to ale tak, že sa máme zmeniť na agresívnych workoholikov, ktorí vytvárajú ešte väčší stres vo svojom živote, ale aj v živote druhých.

Namiesto toho sa len jednoducho začnime sústrediť na prítomný okamih. Dôležité je tu pociťovať vnútorný pokoj, nenútenosť a stálu sústredenosť mysle.

Napokon, aj tak sa celý náš život odohrával vždy len v prítomnom okamihu. Nejestvuje žiaden iný moment či miesto, kam by sme mohli ísť.

A v tomto momente robíme vždy práve len to, čo robíme. Vložme teda do tejto činnosti celú našu bytosť a možno budeme prekvapení, keď si uvedomíme, že výsledok našej činnosti je na podstatne vyššej kvalitatívnej úrovni.

10. zásada: Nezaoberajme sa tým, čo nie je v našej moci

Nezaoberať sa tým, čo nie je v našej moci, je jednou z kľúčových zásad, ktorou sa budhistickí mnísi riadia vo svojom živote.

Keď si uvedomíme, aké je všetko nestále, prestaneme lipnúť na veciach, ktoré nemáme pod kontrolou a začneme sa tešiť zo života, aký je v každom okamihu.

Opačný prístup k životu je typický tým, že ostávame pripútaní k pominuteľným veciam a držíme sa ich zubami-nechtami.

Takto život ale nefunguje. Plynutím času podlieha zmene úplne všetko. Keď sa budeme pokúšať tejto zmene brániť, zbytočne budeme iba odporovať prirodzenému chodu vecí.

Zdroj: ideapod.com, Spracovala: Silavedomia.sk