Neurovedkyňa z Harvardu po prekonaní mozgovej mŕtvice rozlúštila tajomstvo života

Predstavme si, že by nám náhle prestala pracovať ľavá časť nášho mozgu a že aktívna a činná by ostala len jeho pravá časť. Presne takýto stav môže nastať po mozgovej mŕtvici.

Neurovedkyňa Jill Bolte Taylorová to v roku 1996 zažila na vlastnej koži – a uvedomovala si všetko, čo sa s ňou vtedy dialo.

Príbeh doktorky Taylorovej

Príbeh doktorky Taylorovej je už pomerne dobre známy. Na každoročnej konferencii TED doktorka Taylorová vo svojej prednáške hovorila o tom, čo zažila v to ráno, keď dostala mozgovú mŕtvicu.

Svoju skúsenosť, ktorú ona sama vníma ako „ohromujúcu cestu“, popisuje aj vo svojej knihe My Stroke of Insight (Moment, kedy som to všetko pochopila). V poslednej dobe sa „vedomie“ stalo obrovskou témou, ktorá priťahuje stále viac a viac pozornosti.

Práve preto sa v tomto článku chceme pozrieť trochu bližšie na neobyčajný príbeh doktorky Jill Taylorovej.

Svojou skúsenosťou sa Jill dostáva k samej podstate toho, kto naozaj sme a jej poznatky vnášajú do diskusie o vedomí veľa nových podnetov.

Spomeňme si na niektoré zahraničné televízne relácie a filmy, ktorým sa za posledné dva roky darí priťahovať stále väčšiu pozornosť divákov. Medzi tie najznámejšie patria napríklad:

• The OA
• Stranger Things
• Sense 8
• Interstellar
• The Arrival
• Unacknowledged

Veľmi rýchlo si všimneme, že tieto televízne relácie a filmy sa zapodievajú jednou spoločnou témou – skúmaním reality a vedomia, ako aj vzťahu medzi nimi.

Hoci tieto témy neboli hneď zrejmé každému divákovi, predsa len sa pomocou týchto televíznych programov podarilo zasiať semienko túžby po skúmaní a spoznávaní reality ako aj toho, kto v skutočnosti sme. A táto túžba sa veľmi rýchlo začala rozrastať.

Téma, o ktorej sa kedysi hovorilo výhradne v náboženských kruhoch a v náboženskom zmysle, je dnes stále viac a viac akceptovaná ako téma hodná vedeckej diskusie.

Skúmanie vedomia sa možno donedávna považovalo za pseudovedu, no dnes sa už považuje za samozrejmé a nespochybniteľné.

„Sme energetické bytosti a všetci sme vzájomne spojení prostredníctvom univerzálneho vedomia, ktoré pôsobí najmä v našej pravej hemisfére. Tvoríme tak jednu veľkú ľudskú rodinu.

Práve tu a práve teraz na tejto planéte sme všetci bratia a sestry. Sme tu na to, aby sme spravili svet lepším miestom. Už v tejto chvíli sme dokonalí a ucelení. A sme dobrí a nádherní.“

Prečo práve teraz?

Ale prečo? Prečo práve teraz? Prečo téma „vedomie“ začína vo veľkej miere rezonovať nielen medzi vedcami, ale aj v širokej verejnosti?

Autor a režisér Joe Martino túto otázku preskúmal hlbšie už v roku 2011, kedy natočil filmový dokument s názvom The Collective Evolution II: The Human Experience (Kolektívna evolúcia II: Ľudská skúsenosť).

V tomto dokumente sa zamýšľa nad tým, prečo, ako sa zdá, ľudstvo prechádza masovou zmenou vedomia. V tomto filme čerpá z poznatkov vedy, z poznatkov o vesmíre, z každodenných svetových udalostí ako aj z toho, čo staroveké kultúry hovoria o dnešnej dobe už celé stáročia.

Po zvážení všetkých týchto informácií, Joe Martino vo svojom filme dospel k záveru, že ľudstvo dnes naozaj prechádza najväčšou a najhlbšou zmenou, ktorá v ľudskej histórii nemá obdobu.

Nie, nemá na mysli nejakú renesanciu, malú myšlienkovú revolúciu, ani novú generáciu technológií.

Nemá na mysli dokonca ani prirodzený progres, ktorý badať v malých zmenách na každej ďalšej generácii. Má na mysli niečo omnoho väčšie. Na pozretie filmu The Collective Evolution II: The Human Experience si teda určite nájdite čas.

Teraz môže byť pre nás ešte pomerne náročne, či dokonca neprijateľné vyrovnať sa s novátorskými myšlienkami o vedomí, s ktorými sa môžeme stretnúť aj vo vyššie zmienenom filme.

Ani Jill Taylorová nebola výnimkou a trvalo jej nejaký čas, kým sa vyrovnala so všetkým, čo zažila a spoznala počas mozgovej mŕtvice.

Práve preto bude nevyhnutnosťou, aby sme sa všetci neustále zdokonaľovali v schopnosti udržiavať našu myseľ a uvedomelú pozornosť v prítomnom okamihu a viac sa obracali do svojho vnútra.

Tiež bude veľmi dôležité zdokonaľovať sa v tejto schopnosti za triezva, bez použitia akýchkoľvek povzbudivých látok či špeciálnych techník.

Predstavme si…

„Predstavme si, že by sme sa úplne odpojili od toho neustáleho vnútorného džavotu našej mysle, ktorým sme napojení na vonkajší svet. Ocitli by sme sa v priestore, kde by okamžite zanikol všetok stres ohľadom nášho života či našej práce.

A tiež by sme prestali pociťovať naše telá ako príťaž, cítili by sme sa v nich ľahšie. Predstavme si, že by zmizli všetky naše vzťahy a väzby vo vonkajšom svete, ako aj stres vyplývajúci z týchto vzťahov a väzieb. Jediné čo by sme potom pociťovali by bol mier a láska.“

Tento stav je možné dosiahnuť pomocou pravidelnej meditácie a udržiavania našej pozornosti v prítomnom okamihu. Na upokojenie našej mysle veľmi často siahame po prostriedkoch, ako sú alkohol, marihuana alebo iné psychedelické látky.

No pokiaľ si naplno neuvedomíme, že sa musíme naučiť žiť s touto realitou každý deň, a pokiaľ tento fakt neprijmeme, dovtedy budeme stále žiť jednoducho v nevedomosti.

Preto by sme sa mali učiť kráčať životom v mieri tak, aby bola naša duša spojená s našou realitou a uvedomovala si ju. To, čo VIEME pomocou mysle ešte nie je žiadnou zárukou toho, do akej miery si naozaj uvedomujeme samých seba a realitu.

Na vyjadrenie toho, kto naozaj sme, by sme mohli použiť hoci aj tisíce slov, no pokiaľ to, kto sme nezažívame a nepociťujeme za triezva v každodennom živote, bude sa stále jednať len o rozumové chápanie.

Nebude to ozajstné pochopenie vychádzajúce z hĺbky životnej skúsenosti.

Objavme, kto naozaj sme

Keď doktorka Taylorová hovorí o ozajstnom pochopení reality a toho kto sme, má na mysli chápanie, ktoré môžeme dosiahnuť pomocou zdokonaľovania sa, meditáciou či trávením pokojných chvíľ, kedy si pripomíname to, kým sme.

Hlboké chápanie možno dosiahnuť tiež zmenou nášho vedomia prostredníctvom procesov, ktoré nájdeme v tejto zaujímavej 5-dňovej výzve tu.

Tak kto teda sme?

Sme vesmírna životná sila obdarená manuálnou zručnosťou a mozgom, ktorý disponuje dvoma typmi myslenia. Máme schopnosť a najmä možnosť rozhodovať sa každý jeden okamih, kým chceme byť a akým spôsobom chceme existovať v tomto svete.

Práve tu a práve teraz môžem čerpať z vedomia pravej hemisféry mozgu. Práve v tejto hemisfére sa nachádza typ vedomia, v ktorom všetci sme – a ja som tiež – vesmírnou životnou silou.

Táto životná sila udržiava pokope 50 biliónov úžasných molekulárnych géniov, z ktorých pozostáva organizmus každého jedného z nás.

Vďaka univerzálnemu vedomiu, ktoré sídli v pravej hemisfére mozgu, sa každý z nás dostáva do jednoty so všetkým, čo existuje, do jednoty s celkom.

Môžem sa však tiež rozhodnú čerpať z vedomia ľavej hemisféry. V tejto hemisfére sa stávam samostatným indivíduom, pevne ohraničená, oddelená od vesmírneho toku, oddelená od všetkých.

V ľavej hemisfére som doktorka Jill Bolte Taylorová, intelektuálka, odborníčka na neuroanatómiu. V ľavej hemisfére sa nachádzajú všetky tieto roly či „identity“, ktoré definujú každého jedného z nás.

Ktorú hemisféru by ste si teda vybrali? Pre ktorú sa rozhodnete? A kedy?

Domnievam sa, že čím viac času budeme tráviť v hlbokých zákutiach našej mierumilovnej pravej hemisféry, o to viac mieru prinesieme na tento svet a o to pokojnejší bude aj život na tejto planéte.

Rozprávam o tom preto, lebo verím, že sú to myšlienky, o ktoré je hodno sa podeliť.

Pohľad na bytie od autora Joe Martina

Ďalej Vám prinášame ešte krátky výňatok od autora a režiséra Joe Martina, ktorý tieto otázky nedávno rozoberal viac do hĺbky na svojom internetovom portáli.

„Myslím si, že väčšina z nás si stále vôbec neuvedomuje ozajstný význam zmeny, ktorou práve ľudstvo a život na tejto planéte prechádza. Nejedná sa o nejaký malý prevrat v technológiách, v obchode, ekonomike či v myslení… my pretvárame celú ľudskú skúsenosť.

Začíname sa odkláňať od spôsobu života založeného na egu a vzájomnom odlúčení a prikláňame sa k takému spôsobu života, kde sa naozaj prejavuje naša duša a v ktorom si začíname viac a viac určovať svoju skúsenosť.

Nepotrebujeme však žiaden aktivizmus či revolučné nové myšlienky, pretože univerzálne vedomie, ktoré sa na tejto planéte sformuje, a už sa aj formuje (vedomie jednoty), nie je strnulé a nepotrebuje žiadnych „buditeľov“ či zvestovateľov.

Toto vedomie sa vyvíja prirodzene. Naše spôsoby a celý systém sa zmenia plynulo a postupne, na uskutočnenie týchto zmien nebude potrebný žiaden boj.

Nepotrebujeme žiaden marketing, ktorý by presviedčal milióny ľudí po celom svete, aby sa vydali v živote inou cestou.

Nepotrebujeme dokonca ani celú tú myšlienku o udržateľnosti a tiež nebudeme musieť v tomto smere naše deti nič učiť, pretože to všetko už bude súčasťou nového univerzálneho vedomia.

Mnohí vizionári a „priekopníci v myslení“ stále pristupujú v mnohých ohľadoch k tejto celej zmene z trojrozmernej úrovne vedomia.

Znova to však teraz všetko pripomínam, pretože sa domnievam, že naozaj budeme musieť našu meditáciu ako aj myšlienky postaviť na realite, ktorá je priamo spojená s univerzálnym vedomím, s vedomím, ktoré sa začína stále viac a viac prejavovať.

Preto by sme mali tiež v našom živote postupne obmedzovať tú časť reality, ktorá vychádza len výhradne z myslenia. Pokúsme sa porozmýšľať ako prispejeme k zmene, aby sa svet ako ho poznáme nemusel zmeniť drasticky, ale aby jednoducho obsahoval len viac harmonických prvkov.

Vystúpme z našej mysle a skúmajme, ako by naozaj mohla vyzerať naša budúcnosť. Som si istý, že bude vyzerať ako krásny sen!…

Pravda je v našom vnútri a je čas, aby sme sa za ňou vydali a neustále sa zdokonaľovali v jej používaní. A snažme sa to robiť za triezva.“

Spracovala: Silavedomia.sk