Náš životný partner či partnerka, naša spriaznená duša je pre každého z nás už vopred určená, bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie.
Na celej veci je však ešte niečo omnoho bláznivejšie – naša duša, naše inštinkty a naše podvedomie už teraz vedia, kto je našou polovičkou.
V skutočnosti, celý svet a samotný vesmír od samého počiatku dobre vedia, kto je naším životným partnerom. A niekedy počas nášho života sa to dozvieme aj my. Vtedy mávame pocit, ako keby sme sa s touto osobou poznali už stovky a stovky rokov.
S našou spriaznenou dušou sa budeme k sebe opätovne vždy vracať, pretože medzi nami existuje silná magnetická príťažlivosť, ktorú nič a nikto nezastaví. Takže už teraz je pre nás pripravený vzťah nášho života, hoci sme doňho ešte fakticky nemuseli vstúpiť.
Zdá sa vám to trochu neuveriteľné? Nuž, len čítajte ďalej.
V prvom rade vám dáme dobrú radu – nikdy nepodceňujte váš inštinkt, vaše podvedomie, ten „pocit v bruchu“. Ten „pocit v bruchu“ veľmi dobre vie, čo robí – je prezieravý a vždy hovorí pravdu.
Často však máme sklon ignorovať naše inštinkty a náš pocit v bruchu, pretože v tom, čo nám naznačujú, nevidíme žiadnu logiku.
A potom si často kladieme otázku: „Kde je nejaký hmatateľný dôkaz?“ Nemajme však obavy – náš pocit v bruchu je omnoho múdrejší, než by sme sa nazdali.
Pôsobenie rôznych síl
Lenže, ak je na našej strane samotný veľký vesmír, prečo potom všade navôkol vidíme toľko rozpadnutých, nevydarených vzťahov? Pretože všetko má svoj čas a miesto. Ako vraví staré príslovie, všetko sa pre niečo deje.
Neexistuje spôsob, ako by sme mohli zmeniť to, čo k nám cíti druhá osoba, nemôžeme nikoho nútiť, aby nás miloval. Nemá zmysel chcieť nasilu udržať vzťah, ktorý jednoducho nikdy nebude fungovať.
Skrátka, na vzťah sú potrební dvaja ľudia, ktorí aj majú záujem v tomto vzťahu byť. Keď sa však pokúsime držať vo vzťahu niekoho nasilu, nevyhnutným výsledkom bude vždy len rozpadnutie vzťahu.
Áno, každý z nás už prešiel nejakým vzťahom alebo vzťahmi. Naše minulé vzťahy boli nepochybne krásne a úžasné, no jedného dňa skončili.
A aj keď sme sa s našou minulou láskou či láskami nerozišli v dobrom, tieto nevydarené vzťahy nám poslúžili ako cenné životné lekcie.
Ukázali nám, v čom sú naše silné stránky ako aj to, v čom sú naše slabiny. Pomohli nám lepšie spoznať našu osobnosť s jej svetlými, ale aj tienistými stránkami.
No to najcennejšie, čo sme v našich rozpadnutých vzťahoch mohli získať, je kľúč k nášmu budúcemu životnému partnerovi – k nášmu partnerovi či partnerke, s ktorým alebo s ktorou sme si súdení.
Naše bývalé vzťahy nás naučili, čo máme robiť, aby sme pomáhali nášmu partnerovi stať sa silnejšou osobnosťou. Toľko potrebná rovnováha vo vzťahu sa odvíja v prvom rade od toho, čo sme schopní a ochotní nášmu partnerovi vo vzťahu dať.
Mohli by sme teda povedať, že to dôležité, čo sme sa v našich bývalých vzťahoch naučili, je, ako si máme s našou polovičkou vzájomne pomáhať, aby sme sa stali lepšími, silnejšími a čistejšími osobnosťami.
Objavovať samého seba
Ak chceme byť dobrým partnerom či partnerkou, musíme byť najprv nekompromisne úprimní sami voči sebe. Mali by sme najprv samých seba poznať a akceptovať takých, akí naozaj sme, vo vnútri, ako aj navonok.
Porobíme ešte veľa chýb, na životnej ceste sa budeme ešte často potácať a je isté, že prídu chvíle, keď to naozaj riadne pohnojíme…
No robiť chyby je v samotnej povahe človeka, toho tak či onak vznešeného tvora, ktorý sa pretĺka touto vecou, ktorú nazývame život.
Po všetkých tých pádoch sme sa znovu postavili na nohy. Hľadali sme svetlo na konci toho dlhého, temného tunela. A to svetlo sme aj našli.
Na našej ceste životom sa vždy nevyhnutne dopracujeme k nejakým výsledkom – je rozumné, keď ich akceptujeme, a potom sa už od nich odrazíme zase ďalej.
Celý tento životný proces sa nazýva duchovné hľadanie.
Riadiť sa v živote srdcom
Keď nakoniec v našom živote dosiahneme bod, kedy už bezpodmienečne akceptujeme samých seba, znamená to, že načúvame hlasu nášho srdca a podľa neho aj žijeme.
Potom naším životným partnerom či partnerkou môže byť jedine niekto, kto sa hlasom srdca riadi tiež. Výsledkom potom je vzťah, ktorého základom nie je strach, ale vzájomné podporovanie sa partnerov.
Možno v rozpore s ešte stále pretrvávajúcimi predstavami, v takomto skutočnom, fungujúcom vzťahu nie je nič čudné, keď napríklad naša polovička ide so svojou partiou do mesta, do baru, reštaurácie, na víno, zahrať si s kamarátmi futbal, nech už je to čokoľvek, zažiť vzruch a krásu veľkomesta, stretnúť mnoho ľudí a tvárí, a my zostaneme doma pozerať televíziu alebo zalezieme pod perinu s nejakou dobrou knihou.
A nakoniec stihneme prečítať možno aj polovicu tej úžasnej knihy alebo si pozrieme všetky diely nášho obľúbeného televízneho programu.
Nech už sme sa v takom prípade rozhodli stráviť náš večer akokoľvek, rozhodli sme sa bez obáv o náš vzťah, pretože nášmu partnerovi či partnerke naplno dôverujeme.
Náš partner môže napríklad často cestovať sám alebo môže žiť aktívnejším spoločenským životom, no pre náš vzťah to nepredstavuje žiaden problém. V našom vzťahu vládne pocit bezpečia a pokoja, pretože v takomto vzťahu sme jeden druhému odovzdaní naplno a zo srdca.
Vzájomná dôvera je pre akýkoľvek prosperujúci vzťah nielenže prospešná, ale presnejšie povedané, je jednou z jeho základných podmienok. Keď si s naším partnerom či našou partnerkou dôverujeme, do nášho vzťahu to vnesie pocit pokoja a útulnosti.
Zároveň si začneme lepšie uvedomovať a rešpektovať priestor, ktorý nám náš partner poskytuje, ale aj ten, ktorý poskytujeme my jemu. Určitá miera slobody medzi partnermi ozajstnému vzťahu nemôže uškodiť.
Práve naopak – udržiavanie určitej vzdialenosti náš vzťah len posilní.
Ten neustály strach a občasné záchvaty paranoje sú nám nanič. Jediné, čo nám do života prinášajú, je nepotrebný stres.
Ak počúvame hlas nášho srdca, nikdy nepoblúdime
Zdá sa, že je čím ďalej tým ťažšie nájsť manželstvo, ktoré sa zakladá na skutočnom, hlbokom vzťahu. Stále ťažšie je nájsť manželstvo, v ktorom vládne úplná vzájomná dôvera medzi partnermi.
Stačí si len pomyslieť na stúpajúci počet rozvodov či na smutné a hrozné príbehy, o ktorých sa stále častejšie dozvedáme z médií.
Povedzme si to na rovinu – v skutočnom svete láska nemáva takú podobu, akú môžeme vidieť v nejakej romantickej komédii. Jednoducho taká nie je.
Hlavným dôvodom, prečo sa manželstvá rozpadajú, je, že aspoň jedno z dvoch sŕdc už viac nepociťuje ozajstnú náklonnosť.
A každý, kto bol dlhšie slobodný, musí len uznať, že dnešná spoločnosť na nás vyvíja veľký tlak v tom smere, aby sme si okamžite našli lásku, partnera či partnerku.
Každý, kto používa sociálne siete, bude dobre vedieť, o čom hovoríme.
Zásnuby, svadby, deti – zdá sa, ako keby na nás doliehali zo všetkých strán, pričom ich počet sa stále len zvyšuje. V takejto atmosfére potom nutne pociťujeme ako nutnosť nájsť si niekoho, ako aj strach z osamelosti.
Pod tlakom okolia sa podvolíme strachu, a potom úplne vynecháme duchovné hľadanie a ignorujeme náš „pocit v bruchu“. Kto už by len chcel zostať sám, však?
Láska medzi dvoma ľuďmi nepotrebuje k svojej existencii nič z tých vonkajších vecí, ktoré s láskou často a pochopiteľne dávame do súvislosti. Skutočnú lásku pri pohľade zvonku často ani nespozorujeme – skutočná láska je o niečo hlbšia.
Dôkazom takejto lásky je skutočné a prirodzené splynutie dvoch sŕdc, splynutie, ktoré nie je možné docieliť nasilu. Dôkaz skutočnej lásky nájdeme v malých, nenápadných gestách a v tých mnohých malých okamihoch, v ktorých vzniká dôvera medzi oboma partnermi.
To sú chvíle, keď jasne cítime, že nám nič nechýba. Chvíle, keď sa po boku nášho partnera či partnerky cítime byť šťastní a naplnení.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár