Karma je predstava, ktorú učili rôzne kultúry v celej histórii ľudstva a je to myšlienka stará tisíce rokov.
I napriek tomu, že je táto predstava taká rozšírená, je stále nepochopená a často sa zmieta bez skutočného pochopenia jej významu.
Čo je karma?
V Bhagavadgíte, v Piesni Vznešeného (jeden z textov, ktorý hovorí o karme) sú neustále dialógy o tom, ako dosiahnuť to, čo sa nazýva mókša (ukončenie kolobehu života).
Mókša je vymanenie sa z cyklu znovuzrodenia: druh transcendentálneho stavu alebo oslobodenia od sveta, ktorý práve poznáme – sveta, v ktorom nás naše zmysly klamú.
Je to stav blaženosti, ktorý sa dá dosiahnuť len vtedy, keď sme sa oslobodili od karmy. Akonáhle dosiahneme tento bod, naša duša je pripravená prejsť k inému zážitku, ktorý presahuje znovuzrodenie.
Podľa hinduistickej filozofie, jedinou vyššou aktivitou, ktorou sa človek zapojí do inej výkonnej, nesebeckej, plodnej aktivity, je hľadanie a pestovanie duchovných vedomostí, rozjímania a pravdy.
Poďme sa pozrieť, čo v skutočnosti karma znamená:
„Princíp karmy vychádza z toho, že životné skúsenosti ľudskej bytosti vyplývajúce z jej činov počas života sa vryjú do jemnohmotného tela. Aby to bolo možné, jemnohmotné telo musí byť tvorené organizovanou štruktúrou istej formy hmoty, ktorá odzrkadľuje jej mentálny stav. Takáto hmota sa potom pre znovuzrodenie premiestňuje na konkrétne miesta.
Princíp karmy sa zakladá výlučne na tejto predstave, že dnešné skutky formujú budúce udalosti človeka – najinteligentnejšej bytosti, ktorá vyniká vycibrenou schopnosťou mimo inštinktívnych návykov, ktoré majú všetky ostatné stvorenia.“ – Paramahamsa Tewari
Všeobecne platí, že zakaždým, ako vykonáme akciu, vznikne príčina, ktorá bude mať zodpovedajúce účinky.
Karma sa doslova prekladá ako „akcia“ alebo „skutok“ a v rámci tejto akcie sú vaše myšlienky a úmysly.
Princíp karmy je jasný: Vesmír bude na vás reagovať v tomto a/alebo v budúcom živote. Akcie majú tiež svoje dôsledky a myšlienky.
Ja osobne by som rád vynechal slová „dobré“ a „zlé“, pokiaľ ide o dôsledky našich krokov. Napríklad, ľudská bytosť môže mať to, čo nazývame „dobrá“ skúsenosť alebo to, čo sa vníma ako „zlá“ skúsenosť.
Pravdou je, že sú to skúsenosti, a to bez ohľadu na to, ako ich vnímame a označujeme. Môžeme si buď vybrať možnosť, že vyrastieme z týchto skúseností a poučíme sa z ostatných, rozmotaním sa z pavučiny karmy, alebo ich môžeme naďalej považovať za zlé a brániť samým sebe, aby sme sa pohli dopredu.
Podľa niektorých indických filozofií, ako je džinizmus, karmy sú neviditeľné častice hmoty, ktorá existuje všade okolo nás. Naše duše priťahujú tieto karmy rôznymi činmi.
Napríklad, zakaždým, keď sa nahneváme, priťahujeme karmy, rovnako ako keď sme nečestní alebo nenásytní.
Rovnako karmy priťahujeme, keď zabijeme alebo niekomu ublížime. Podľa džinizmu vytvárajú tieto karmy vrstvy nad našimi dušami a zabraňujú nám realizovať náš skutočný potenciál a bránia nám vypočuť hlas našej duše.
Podľa mňa je veľmi zaujímavé, že filozofia a predstava karmy sú diskutované rôznymi spôsobmi vo viacerých kultúrach, náboženstvách a filozofiách v priebehu tisícky rokov.
Karmajoga
Opäť platí, že karma je celá o čine. V hinduistickej filozofii sa verí, že čisté mysle budú jediné, ktoré sa podieľajú na jinanovej joge, ktorá je tiež známa ako „joga poznania“.
Ako už bolo spomenuté, táto túžba po pravde a rozjímaní bola považovaná za vynikajúci čin bytosti ako protiklad k vykonávaniu karmajogy (dobrých skutkov bez toho, aby sme sa starali o odmeny alebo následky, čiže nesebeckých skutkov), ale obidve cvičenia predstavujú cesty k rovnakému cieľu.
Vykonávanie karmajogy je o vykonávaní skutkov, ktoré môžu byť prospešné pre planétu, skutkov, ktoré vychádzajú zo zámeru srdca v prospech sveta alebo iných ľudí.
Je dôležité pamätať si to, pretože mnohí ľudia môžu vykonávať dobré skutky bez toho, aby z toho profitovali, získavali odmeny, dostali sa do určitej generácie alebo vyzerali dobre v očiach iných.
Vykonávanie skutkov z nesprávneho miesta v srdci nie je to, čo robí karmu, ale skôr vykonávanie sebeckých skutkov za maskou dobrých skutkov – niečoho, čo by vám namiesto toho mohlo spôsobiť, že sa vám nahromadí viac karmy.
Karma je o mieste, pochádzajúceho z vnútra, ktoré nás privádza do ďalšieho bodu.
Rozdiel medzi karmou a mainstreamovou predstavou karmy
Keď sa odvolávam na „mainstreamovú predstavu karmy“, viac sa odvolávam na myšlienku a energiu za vyhlásením: „Dostanú to, čo k nim príde,“ rovnako ako na myšlienku, že vykonávanie dobrých skutkov im poskytne dobré odmeny.
Hoci „dobré“ skutky sa môžu podobať dokonalému kruhu a majú pozitívne výsledky, rovnako ako je to v prípade zlých skutkov, karma nemá absolútne nič spoločné s ľuďmi, ktorí „dostanú to, čo k nim príde“ ako výsledok ich „zlých“ skutkov.
Ide o poučenie sa zo svojich skúseností, nie o prijatie dôsledku vášho negatívneho skutku kvôli tomu, že ho prijmete.
Dôraz sa musí klásť na dosiahnutie osobnostného rastu následkom vašich skutkov. Dokonca, ak si to vedome neuvedomujeme, dochádza k rastu na úrovni duše.
Karma je príležitosť posunúť sa dopredu. Ak vidíte, že niekto niekomu ubližuje, a potom vidíte tohto útočníka, ako si ubližuje alebo trpí, nie je to váš priestor, aby ste ukazovali prstom a hovorili „karma“ alebo „dostal to, čo k nemu prišlo“.
Karma sa nahromadí, aby sme sa jej časom mohli zbaviť, poučili sa z toho, z čoho sme sa mali poučiť a pokračovali ďalej.
Nemá to nič spoločné s energiou trestu a viny. Okrem toho, ak vykonávate dobré skutky v presvedčení, že vám budú oplatené, úplne si to protirečí predstave karmy.
Prečo? Pretože vykonávanie karmy je o skutku, ktorý pochádza z nesebeckého miesta vo vašom srdci, bez túžby po odmene, pre dobro tohto sveta.
Ak máte v mysli myšlienku, že budete nejakým spôsobom odmenení alebo sa zapájate do skutkov dobrej vôle, aby ich videli ostatní, alebo sa pokúšate posunúť vpred vo svojej kariére alebo iných aspektoch vášho života, môžete byť v skutočnosti zabalení do ešte väčšej karmy.
Najdôležitejšou vecou, ktorú by ste mali zvážiť, je úmysel a dôvody vašich činov.
„Skutky vykonávané bez túžby po odmene s duchovným vedomím prispievajú k plnému oslobodeniu. Keď dosiahnete toto naplnenie, dospejete ku konečnému vedomiu a oslobodeniu.
Ak sa skutky vykonávajú takýmto spôsobom, živá bytosť sa stane skutočne bytosťou nečinnosti.
Zrieknuť sa znamená vzdať sa túžby po odmenách spojených s príslušnými činmi. Vykonávanie skutkov v duchovnom vedomí bez túžby vedie k oslobodeniu.“
Existuje citát, ktorý som nedávno videl na internete, ktorý hovorí:
„Karma nie je potrebná na pomstu. Len sa posaďte a počkajte. Tí, ktorí vám ublížia, nakoniec pokazia samých seba a ak máte šťastie, Boh na vás dozrie.“
Predstava, že sa človek môže tešiť z chudoby iného človeka nie je vôbec ukazovateľom teórie karmy. Súdnosť nemá priestor, pokiaľ ide o teóriu karmy.
Je to všetko o ponaučení a príležitostiach pre duchovný rast.
Kolektívna karma
„Vesmír, v ktorom žijeme a naše spoločné vnímanie sú výsledky spoločnej karmy. Podobne, miesta, ktoré zažijeme v budúcich životoch, budú výsledkom tejto karmy, ktorú zdieľame s inými bytosťami, ktoré tam žijú.
Skutky každého z nás, ľudské alebo neľudské, prispeli k svetu, v ktorom žijeme dnes. Všetci máme spoločnú zodpovednosť za náš svet a sme prepojení so všetkým v ňom.“ – Dalajláma
Tak, ako zhromažďujeme karmu jednotlivo, zhromažďujeme ju aj na kolektívnej úrovni. Naše skutky ako jedinej obrovskej ľudskej rasy budú mať dôsledky. Mohli sme to vidieť v priebehu času znovu a znovu.
Jedným z najvýznamnejších príkladov je to, ako pôsobíme na našej planéte Zem, rovnako ako náš vzťah s prostredím a ďalšími formami života, ktoré spolu s nami zdieľajú túto planétu.
Myslím, že je dôležité opýtať sa, čo tu vlastne robíme – o čom premýšľame a ako konáme, a potom preskúmať, aký typ reality sa prejavuje ako dôsledok týchto myšlienok a skutkov.
V konečnom dôsledku, kvantová fyzika vrhá svetlo na to, aké dôležité je ľudské vedomie a ako faktory spojené s vedomím ovplyvňujú náš fyzický hmotný svet.
Ukončím to s týmto citátom, pretože ide o úplne odlišnú tému, ktorá sa nejakým spôsobom vzťahuje na predstavu karmy.
„Všeobecne povedané, aj keď existujú určité rozdiely, myslím, že budhistická filozofia a kvantová mechanika si môžu potriasť rukami pri ich pohľade na svet.
V týchto úžasných príkladoch môžeme vidieť ovocie ľudského myslenia. Bez ohľadu na obdiv, ktorý cítime pri týchto veľkých mysliteľoch, nemali by sme zabúdať na to, že sú to ľudské bytosti rovnako ako my.“ – Dalajláma
Zdroj: collective-evolution.com
Karmu pochopíte vtedy, keď si uvedomíte, že existujú kvantové interakcie individuálneho, kolektívneho a vesmírneho vedomia…..
ide aj o interakciu atmy a brahmy ……Jozef