O tejto téme bolo napísané už veľa, ale nemôže byť dostatočne vysvetlená.
Svet kvantovej fyziky je záhadný, jediný, ktorý vysvetľuje pravdu o našom svete spôsobmi, ktoré spochybňujú existujúcu štruktúru prijatých znalostí.
To, čo vnímame ako fyzický, hmotný svet, nie je vôbec fyzické alebo hmotné, v skutočnosti má od toho náš svet ďaleko.
Túto skutočnosť opakovane potvrdili fyzici z celého sveta, ktorí za to získali Nobelovu cenu. Jedným z nich bol aj Niels Bohr, dánsky fyzik, ktorý výrazne prispel k pochopeniu atómovej štruktúry a kvantovej teórie.
„Ak vás kvantová mechanika úplne nešokuje, potom ste ju ešte nepochopili. Všetko, čo nazývame skutočným, je vytvorené z vecí, ktoré nemôžeme považovať za skutočné.“ – Niels Bohr
Na prelome 19. storočia začali vedci skúmať vzťah medzi energiou a štruktúrou hmoty.
Domnienka, že fyzický Newtonov hmotný vesmír, ktorý bol v samom srdci vedeckého poznania, zaostal a vystriedala ho predstava, že hmota nie je nič iné ako ilúzia.
Vedci začali postupne pripúšťať, že všetko vo vesmíre je vytvorené z energie.
„Napriek jedinečnému empirickému úspechu kvantovej teórie, samotné tvrdenie, že môže byť doslova pravdivá ako znázornenie podstaty, je ešte stále vítané s cynizmom, nepochopením a dokonca s hnevom.“ – T. Folger
Kvantoví fyzici zistili, že fyzické atómy sú tvorené vírmi energie, ktoré sa neustále otáčajú a vibrujú, pričom každý z nich vyžaruje svoj vlastný jedinečný podpis.
Preto, ak sa chceme pozrieť sami na seba a zistiť, kým naozaj sme, uvidíme bytosti tvorené energiou a vibráciou, vyžarujúce vlastný jedinečný energetický podpis – to je skutočnosť a kvantová fyzika nám to ukazuje znovu a znovu.
Sme oveľa viac než to, ako vnímame samých seba a je na čase, aby sme sa začali vidieť v tomto svetle.
Keby sme pozorovali zloženie atómu pod mikroskopom, videli by sme malý, neviditeľný vír podobný tornádu s množstvom nekonečne malých energetických vírov nazývaných kvarky a fotóny.
Tie tvoria štruktúru atómu. Hoci sa zameriate bližšie a bližšie na štruktúru atómu, nemali by ste vidieť nič, mali by ste vidieť hmotnú prázdnotu.
Atóm nemá fyzickú štruktúru, my nemáme fyzickú štruktúru, fyzické veci naozaj nemajú žiadnu fyzickú štruktúru! Atómy sú tvorené neviditeľnou energiou, nie skutočnou hmotou.
„Zmierte sa s tým a akceptujte tento nezvratný záver. Vesmír je nehmotný – mentálny a duchovný.“ – Richard Conn Henry
Je to úplná hádanka, však? Naše skúsenosti nám hovoria, že naša realita je tvorená fyzickými hmotnými vecami a že náš svet je samostatne existujúci objektívny celok.
Odhalenie, že vesmír nie je zložený z fyzických častí, čo naznačuje Newtonova fyzika, a namiesto toho vychádza z holistickej teórie nehmotných energetických vĺn, má pôvod v prácach Alberta Einsteina, Maxa Plancka a Wernera Heisenberga a iných.
Úloha vedomia v kvantovej mechanike
Čo znamená, že naša fyzická hmotná realita nie je v skutočnosti vôbec hmotná? Mohlo by to znamenať množstvo vecí a predstavy, ako je táto, nemôžeme preskúmať, ak vedci ostanú za hranicami jediného vnímaného existujúceho sveta, sveta, ktorý všetci vidíme.
Ako Nikola Tesla údajne povedal:
„V deň, kedy veda začne študovať nefyzikálne javy, sa v priebehu jedného desaťročia dosiahne väčší progres ako v priebehu všetkých predchádzajúcich storočí svojej existencie.“
Našťastie, mnohí vedci už urobili skok a začali sa zaoberať významom a dôsledkami toho, čo bolo objavené kvantovou fyzikou. Jedným z týchto potenciálnych objavov je, že „pozorovateľ vytvára realitu“.
„Základný záver novej fyziky tiež uznáva, že pozorovateľ vytvára realitu. Ako pozorovatelia sme osobne zapojení do vytvárania vlastnej reality. Fyzici sú nútení pripustiť, že vesmír je „mentálna“ štruktúra.
Priekopnícky fyzik Sir James Jeans napísal: „Prúd vedomostí smeruje k nehmotnej realite. Vesmír začína vyzerať viac ako veľká myšlienka než ako veľký stroj.
Myseľ sa už dlhšie nezdá byť náhodným votrelcom v ríši hmoty, mali by sme skôr chváliť tvorcu a kráľa tejto ríše hmoty.“ – R. C. Henry
Jeden skvelý príklad, ktorý znázorňuje úlohu vedomia vo fyzickom materiálnom svete (o ktorom nevieme, že nie je taký fyzický) je experiment s dvojitým otvorom.
Tento experiment sa niekoľkokrát používal na preskúmanie úlohy vedomia pri formovaní charakteru fyzickej reality.
Optický systém dvojitého otvoru bol použitý na otestovanie pravdepodobnej úlohy vedomia pri zrútení funkcie kvantových vĺn.
Sila interferencie obrazca vytvoreného pri spektrálnom rozklade cez dva otvory, v porovnaní s obrazcom vytvoreným pri jednom otvore, sa znížila, ak sa pozornosť sústredila na dvojitý otvor.
Táto štúdia zistila, že faktory spojené s vedomím, ako sú meditácia, cvičenie, elektrokortikálne markery zameranej pozornosti a psychologické faktory, ako sú otvorenosť a absorpcia, významne korelovali predpokladanými spôsobmi s poruchami v interferenčnom obrazci vytvorenom cez dva otvory.
Aký je zmysel toho všetkého?
Zmysel všetkých týchto informácií je ten, aby sme sa zobudili a uvedomili si, že my všetci sme len energia a vyžarujeme vlastnú jedinečnú energetickú šifru.
Pocity, myšlienky a emócie zohrávajú dôležitú úlohu, pretože kvantová fyzika nám pomáha vidieť zmysel toho, ako sa všetci cítime.
Ak všetci milujeme a cítime pokoj vo svojom vnútri, nepochybne to ovplyvní vonkajší svet okolo nás a ostatní sa budú cítiť rovnako dobre.
„Ak chcete poznať tajomstvá vesmíru, začnite premýšľať z hľadiska energie, frekvencie a vibrácií.“ – Nikola Tesla
Štúdie ukázali, že pozitívne emócie a činnosť z miesta vnútorného pokoja môžu viesť k úplne odlišnej skúsenosti pre osobu, ktorá vysiela tieto emócie okolo seba a do celého sveta.
Je pravda, že na našej subatómovej úrovni mení vibračná frekvencia prejav fyzickej reality? Ak áno, akým spôsobom?
Vieme, že keď atóm mení svoj stav, absorbuje alebo vyžaruje elektromagnetické frekvencie, ktoré sú zodpovedné za zmenu jeho stavu.
Spôsobujú odlišné stavy emócií, vnímania a pocitov rôzne elektromagnetické frekvencie? Áno, bolo to preukázané!
„Svet je len konštrukcia, ktorá nám ponúka ilúziu, že existujú samostatné objekty.“ – Dr. Quantum
Zdroj: collective-evolution.com
Energia nemohla vzniknut z „nicoho“ . Samozrejme treba o tom rozmyslat. Z coho sa asi tak moze skladat energia ak nie plynutim casu??????!!!!!!……
Čas je vypočítaný od pohybu zeme okolo slnka. Čo bolo predtým ako vznikla zem a slnko a čo bude potom keď zanikne? Ako vnímajú čas bytosti ktoré nepoznajú pozemský čas? Ako vnímal čas Neandrtálec?
Čas je tiež iba myšlienka bytosti akou je človek.
Čas vôbec nejestvuje.
Tak ako vôbec nejestvuje ani smrť.
A zrod je tiež iba systém,ktorý je vykonštruovaný niekým,alebo niečím,kto mal takú myšlienku.
Anštajn; Vesmír je tak nádherne a presne vytvorný,že musí mať svojho architekta a ja ho chcem spolznať.
Marek Baláž; Ja toho architekta už poznám.
Volá sa ŽIVOT
Býva v mojom tele
Je neviditeľný
Je nesmrteľný
Je nepominuteľý
Je nezmeniteľný
A je nepochopiteľný
Ale viem,že je
Ano….😁Som Zivot.Som Svetlo.Som Sila(mimo ego a osobnost)Som Laska.Som Sloboda.Som Myslienka Stvoritela.Som Vesmir.Ja Som-Existujem!!😂😍
Presne tak, nič je všetko a všetko je nič… …
čas sa neda vypocitat ani merat…cas je relativna „ne“velicina…bez pozorovatela cas tak ako ho pozname neexistuje …existuje len v nekonecne kratkej singularite, ktora ale podlieha kontinualite…pritom sa cele toto kontinuum odohra naraz v jednom okamihu…mohli by sme povedat, ze cely vesmir ma vlnovu funkciu a nic nema svoje miesto az do doby kym nezacne pozorovatel „vyrusovat“ tuto vlnovu funkciu, ktora sa nasledne zruti a vytvori casticu…pozorovatel nemusi byt clovek, ale moze to byt vlna, ktora interaguje s inou vlnou…z urciteho pohladu ma cely vesmir vlnovu funkciu s neustale „vyrusujucimi“ pozorovatelmi a tym je tvorena hmota…nebudem teraz polemizovat o tom co je hmota…proste nazvyme to co vidime a mozeme sa toho dotykat hmotou…hmota, s ktorej sme tvoreny, nema tolko energie aby mohla ovplivnovat vesmir alebo ostatnych ludi…nemozeme spajat deje v kvantovom svete s dejami v relativistickom svete…tieto casti sa vzajomne neovplivnuju na takych skalach ako je uvedene v tomto clanku…par slovami…gravitacia nema vpliv na spin elektronu a rovnako spin elektronu vzdialeneho 500km nema vpliv na molekularnu strukturu napr. DNA a opacne…svet je samocinny kauzalny mechanizmus….my sme len abstraktne vytvory tohoto sveta, ktore mozu nazriet do nekonecne maleho zlomku tohoto vesmiru
Vzdialenosti neexistujú… …
Hmota – energia – čas a vek vesmíru.
Neviem skôr s čím začať, lebo všetko nadväzuje na seba, hmota, energia, čas a vek.
Vieme že podľa Alberta Einsteina hmota nikdy nedosiahne rýchlosť svetla a energia sa rovná hmote, E = mc² a je to aj pravda, ale prečo ? A. Einstein to vyjadril matematicky, ale tomu málo kto rozumie ja to vysvetlím jednoduchšie, Tu nejde len o potrebnú energiu na dosiahnutí rýchlosti svetla, lebo aj keby sme mali dostatočné množstvo energie – externej – urýchľovač častíc, tak hmota nemôže dosiahnuť rýchlosť svetla, lebo skôr než hmota dosiahne rýchlosť svetla sa hmota rozpadne na atómy a potom aj samotné atómy sa rozpadnú na energetické častice (kvarky) , ale prečo ? Lebo atóm drží pokope elektrón(y) a atóm, keby dosiahol rýchlosť svetla, tak elektrón bol by o niečo rýchlejší ako svetlo, lebo okrem toho ešte obieha aj atómové jadro a to nie je možné, lebo rýchlosť svetla je konštantná a nie je nič rýchlejšie než svetlo. Vezmime si granát letiaci takmer rýchlosťou svetla a ho odpálime, tak ten už nevybuchne, ale sa len rozpadne, lebo všetka uvoľnená energia z granátu má už takmer rýchlosť svetla, tak tú ju nemôže prekonať, ale len ju maximálne doženie. Tak ak elektrón spomalí obiehať atómové jadro, tak atómy sa oddelia od seba a aj samotné jadro atómu sa rozpadne na energetické častice(kvarky) z čoho je zložené. A z toho mi vychádza, že energia je vlastne skupenstvo hmoty. Okrem rýchlosti dokáže spomaliť elektrón v atóme aj gravitácia a vieme že rýchlosť a gravitácia spomaľujú čas, lebo vlastne spomalia obeh elektrónu okolo jadra atómu, takže čas závisí od rýchlosti elektrónu obiehajúce jadro atómu. Aj elektrón má hmotnosť a tak závisí od sily gravitácie akou pôsobí na elektrón a tak aj ho spomalí, takže čím hmotnejšia hviezda tým sú elektróny a energetické častice pomalšie, tak aj čas plynie pomalšie a to sa deje aj u čiernej diery, obrovská gravitácia si najprv hmotu roztrhá na atómy a potom aj samotné atómy na energetické častice (kvarky), takže v čiernej diere kvôli veľkej gravitácii takmer čas stojí v jadre celkom, tak aj častice dopadávajú na čiernu dieru veľmi pomaly, tak potom hmota už v podobe energie sa zhromažďuje na horizonte udalosti a keď sa nahromadí určité množstvo, ktorú nestačí pohltiť čierna diera (prítok je príliš veľký a odtok je zase pomalý, tak sa lievik preleje ), tak sa potom prebytočná energia v podobe kvazaru vyvrhne do priestoru, ale nie priamo z čiernej diery, ale z horizontu udalosti, lebo z čiernej diery už niet úniku. Takže čierna diera je ako jedno veľké atómové jadro (protón) s absolútnou nulou (takmer) to záleží od vzdialenosti od jadra čiernej diery. A prečo si myslím že čierna diera má absolútnu nulu (-273,15 °C) ? Lebo kde nie je energia respektíve je spútaná, nie je tam pohyb, tak, tam nemôže byť ani čas a kde nie je čas, tak je tam absolútna nula. Takže, absolútna nula dokáže spomaliť až zastaviť elektrón a tým aj čas, tiež hmotu najprv roztrhá na atómy a potom aj samotné atómy, ale to záleží od teploty niečo málo nad absolútnou nulou, ale iba u takmer absolútnej nule to funguje aj naopak a to tak, že energetické častice spomalí natoľko, že sa gravitáciou spoja v atómové jadro (protón) a jadro ak dosiahne určitú hmotnosť, z poslednej častici sa stane elektrón, ktorý ďalej zabráni nárastu ale aj rozpadu jadra atómu a to záleží či sa teplota zvýši či zníži a to sa deje niečo málo nad absolútnou nulou. Je to podobné ako pri 0 °C keď ľad sa začína topiť a voda mrznúť. Takže prvý atóm bol najjednoduchší a to je vodík, jeden elektrón a jeden protón, lebo elektrón bráni ďalšiemu zlúčeniu s protónom či neutrónom, tak aj prvé hviezdy mohli byť len vodíkové a až hviezdy začali vyrábať ťažšie prvky ako je vodík. Preto ak odstránime elektrón(y) z atómu, tak sa uvoľní všetka tá spútaná energia z jadra a čím väčšia rýchlosť atómu tým pomalší rozpad atómu. Takže vesmír je plný energie – hmoty, keď si vezmeme že priemerná teplota vesmíru je cca -270 °C to je cca 3 °C nad absolútnu nulu, tak je potrebné obrovské množstvo energie – hmoty, keby sme chceli zvýšiť teplotu vesmíru čo i len o jeden stupeň nad absolútnu nulu. Takže vlastne vesmír má atmosféru a tvorí ju energia – hmota a hustota vesmírnej atmosféry závisí od teploty vesmíru, veď keď si vezmeme že len naše Slnko každú sekundu spotrebuje 4 milióny ton hmoty, ktorú zmení na energiu a koľko je hviezd vo vesmíre a času, tak koľko muselo byť na počiatku hmoty a kde sa podela ? tak mne z toho vychádza, že temná hmota nie je a hmoty je jej dosť v podobe energie, keď vychádzam z absolútnej nuly.
A vek vesmíru ?
Vedci odhadujú vek vesmíru na cca. 13,8 miliárd rokov to je vzdialenosť do akej vidíme teleskopmi, ale to je rýchlosť svetla a nie rýchlosť hmoty.
Ja si myslím že vesmír je oveľa starší ako 13,8 miliárd rokov, približne okolo 2000 × starší. Napíšem vám aspoň dva dôvody prečo v to verím.
Ale najprv, vieme že rýchlosť svetla je niečo pod 300 tisíc km. za sekundu a terajšia rýchlosť rozpínania vesmíru (hmoty) je cca 74 km. za sekundu, takže 300 000 : 74 = 4 054,05 zaokrúhlime to na rovných 4 000 o toľko násobne je svetlo rýchlejšie než hmota a od veľkého tresku svetlo ubehlo cca 13,8 miliárd svetelných rokov a to je aj veľkosť vesmíru, ale nie vek, lebo hmota je cca 4000 × pomalšia a vesmír sa rozpína ako balón, tak musíme rátať iba polomer, takže polovicu z 4 000, keď si vezmeme že každá galaxia aj hviezda bola v minulosti naším blízkym susedom, kam by docestovala susedná galaxia za 13,8 miliárd rokov rýchlosťou +- 74 km za sekundu ? Tak musíme zdvojnásobiť rýchlosť hmoty, alebo rátať len polomer vesmíru, takže 6,9 miliárd svetelných rokov × 4 000 to je 27,6 bilióna rokov, toľko by mal mať +- vek vesmír, lenže vesmír sa rôznou rýchlosťou rozpínal od vzniku až do teraz a nevieme aký veľký priestor zabral Veľký tresk, mohlo to byť niekoľko percent priestoru veľkosti dnešného vesmíru behom sekundy, tak aj vek vesmíru sa bude líšiť o tie percenta menej. Veď keď si vezmeme, že všetky galaxie a hviezdy aj tie najvzdialenejšie boli v minulosti našimi veľmi blízkymi susedmi, tak by sa vesmír musel rozpínať polovičnou rýchlosťou svetla a to asi nie. A tu mi nejde o výpočty, ale tu chcem, len poukázať na to že vesmír je oveľa starší ako 13,8 miliárd rokov.
A poďme k druhému dôvodu. Najvzdialenejšia pozorovaná galaxia je od nás vzdialená 13,4 miliardy svetelných rokov, takže jej vznik by trval iba 400 miliónov rokov ? Tak tomu neverím, tak zložitý a veľký vesmírny útvar ako je galaxia nemohla vzniknúť iba za 400 mil. r. keď vieme že Slnečnej sústave to trvalo do dnešnej podoby cca 4,5 miliardy r. a je oveľa jednoduchšia a hmota je bližšie k sebe ako u hviezd v galaxii, tak sa mohla Slnečná sústava rýchlejšie sformovať do dnešnej podoby, ako galaxia. Takže keď niekto tvrdí že tá galaxia vznikla len za 400 mil. r. tak tomu neverím, za tú dobu 400 mil.r. sa sotva hviezdna sústava sformuje a nieže galaxia. Tak potom aj naša galaxia by mala cca 400 mil. r. keď sú približne rovnako veľké, lebo vznik a vek galaxii by nemal byť až taký veľký rozdiel, ako u tej čo je 13,4 miliárd sv.r. ďaleko, keď majú približne rovnakú veľkosť. Naša galaxia sa otočí okolo vlastnej osi za cca 250 mil. rokov a za 400 mil. rokov sa neotočí ani 2× okolo vlastnej osi a to je málo na sformovanie galaxie.
A určíte sa pýtate prečo potom nevidíme ďalej než 13,8 miliárd sv. r. keď je vesmír oveľa starší ? Lebo za hranicu nášho vesmíru nikdy neuvidíme, za hranicou nášho vesmíru je -273,15 c. to je absolútna nula, kde hmota, ale už roztrhaná na atómy a aj samotné atómy, kde energia už nie je energia, ale len vznášajúce sa drobné častice (kvarky) sú bez pohybu bez energie, kde elektróny prestali obiehať jadro atómu a tak sa protóny rozpadli, doslova sa tam čas zastaví a preto cez absolútnu nulu neprejde žiadna hmota ani energia, takže ani svetlo.
Tak to čo tu vidíme na obrázku, tak nie je to ranný vesmír niekoľko tisíc či milión rokov starý, ale je to okraj vesmíru kde nízke teploty blízkej absolútnej nuly menia energiu na hmotu (vodík) ďaleko za tou oponou je už len absolútna nula.
Vznik hviezdnej sústavy a galaxie.
Vezmime si ľubovoľnú veľkú hviezdu, to je jedno čo po jej konci ostane či neutrónová hviezda či pulzar, alebo čierna diera vo voľnom priestore si okolo jadra neudrží hmotu, samotné jadro nemá dosť gravitácie dokonca ani čierna diera, lebo čím väčšia hviezda tým silnejší výbuch a ak si má udržať hmotu okolo jadra výbuchu, tak jej treba pomôcť inou hmotou, aby si udržala hmotu.
Ale keď takúto hviezdu dáme do galaxie, tam je hmoty dosť (gravitácie), tam jej pomôže samotná galaxia, tam si hmotu udrží okolo jadra a tak sa môžu sformovať aj planéty okolo novej hviezdy.
Galaxia.
Poznáme hviezdy asi 2500 × väčšie ako naše slnko a viac.
Taká hviezda vybuchuje ako hypernova z jadra hviezdy vznikne čierna diera a vyvrhne dosť hmoty na vznik stoviek nových hviezd veľkých cca. ako naše slnko a už máme maličkú galaxiu s čiernou dierou v jadre, ale keď chceme aby sa nám galaxia nerozpadla tiež potrebujeme jej pomôcť s externou hmotou a hmoty vo vesmíre je dosť, len je rozptýlená v priestore, ale keď hmotu vesmíru ponecháme a priestor niekoľko × zmenšíme na hustotu hviezd akú ma cca. galaxia, tak sa nám galaxia nerozpadne a to aj bez použitia temnej hmoty. Ale to sa musíme vrátiť v čase keď priemer vesmíru mal asi 2 až 5 miliárd svetelných rokov. Takéto malé galaxie (trpasličie) sa navzájom zrážali a tak rástli a pomaly sa rozpínal aj vesmír. Rástla čierna diera a rástol aj počet hviezd v galaxii a začali sa tvoriť ramená galaxii. Preto aj tvrdím že každá galaxia má v jadre jednu centrálnu čiernu dieru. Tak preto sú galaxie tak rozmanité a kým vyrástla galaxia do takých rozmerov ako je Mliečna cesta potrebovala by oveľa viac času ako 13,8 miliárd r. ale už času máme dosť (niekoľko biliónov rokov) na vytvorenie veľkej galaxie.
S pozdravom Bobb.
Co hovoris na Fyziku AllatRa a jej vysvetlenia?
Nič je všetko a všetko je nič… …
Bobb, ja len, že skoro nič som z tvojho komentára nepochopila, ale chcem sa s tebou kamošiť, lebo potrebujem, aby si mi to vysvetlil trochu viac polopatisticky 😉 Čo je teda vedomie? Je vedomie vlastne dušou človeka? Už vieme, že je to energia, ktorá smrťou fyzického tela nekončí, ale čo to vlastne pre nás znamená?
Základ kvantovej fyziky je vlnový a částicový-korpuskulárny…
je to systémový vesmírny proces od singularity alfa do singularity omega,
resp z hľadiska života človeka fáza extropie a entropie… tieto
kvantové procesy sa realizujú na báze interaktivity vesmírneho, kolektívneho a individuálneho vedomia ……..náš ľudský mozog má
systémový agregačný orgán týchto procesov EPIFÝZU ……
Je to na dlhšiu reč…bol som počas klinickej smrti 3.stupňa
vo „večnom vesmírno-duchovnom svetle“…….Jozeft
Jozeft, čo vieš o tom duchovnom svetle napísať zo svojho pohľadu a ako to zmenilo tvoj život v tejto realite? Čo to znamená pre nás ostatných? Čo je vlastne smrť a čo je podľa teba duša?