Je jasnozrivosť skutočná? Mnohé dôkazy naznačujú, že to tak je. Dobrým príkladom toho bol program videnia na diaľku, realizovaný CIA spoločne so Stanfordovou univerzitou.
Po jeho odtajnení v roku 1995, alebo aspoň čiastočnom odtajnení, odhalilo americké ministerstvo obrany a ďalší zúčastnení výnimočne vysokú mieru úspešnosti.
Ak to mám zhrnúť, roky neustálej kritiky postupov, vylaďovania metód a úspešného opakovania tohto druhu videnia na diaľku v nezávislých laboratóriách priniesli pozoruhodné vedecké dôkazy o realite uvedeného javu (videnia na diaľku).
Tieto výsledky ešte viac umocnilo zistenie, že prejav veľmi kvalitného videnia na diaľku sa dá demonštrovať u čoraz väčšieho počtu jednotlivcov, často na ich vlastné prekvapenie…
Rozvoj danej schopnosti sa vyvinul až do bodu, keď si v kontrolovaných laboratórnych podmienkach dobre počínal aj samotný personál CIA, ktorý sa s takými pojmami dovtedy nestretol.
A ten najneočakávanejší objav?
Súčasťou videnia na diaľku je nielen videnie budúcich udalostí, ale aj tých, ku ktorým došlo v minulosti a dotyční o nich nevedeli z iných zdrojov.
Túto tému nenachádzame len na ministerstve obrany, ale objavuje sa o nej aj veľa vedeckých poznatkov.
Ľudské telo dokáže predvídať mnohé udalosti
Napríklad štúdia (metaanalýza) s názvom „Predpovedanie nepredpovedateľného: kritická analýza a praktické dosahy aktivity predpovednej anticipácie“ publikovaná v časopise Frontiers in Human Neuroscience preskúmala celý rad experimentov týkajúcich sa tohto javu vykonaných niekoľkými rôznymi laboratóriami.
Uvedené experimenty naznačujú, že ľudské telo dokáže skutočne odhaľovať náhodne doručované podnety, ktoré sa dejú 1-10 sekúnd predtým než sa skutočne stanú.
Povedané inak, zdá sa, že ľudské telo o udalosti vie a reaguje na ňu ešte skôr, ako k nej dôjde. Pred týmito udalosťami dochádza v ľudskom tele k fyziologickým zmenám, ktoré sa merajú vo vzťahu ku kardiopulmonálnemu, kožnému a nervovému systému.
Pred niekoľkými rokmi navštívil vedec z Inštitútu gnozeologických vied Dr. Dean Radin vedcov z Hearth-Math Institute, aby sa s nimi podelil o výsledky jednej zo svojich štúdií.
Radin je zároveň jeden z početných vedcov, ktorí sú autormi vyššie zmienenej práce. Tieto štúdie, ako už bolo uvedené, sledovali autonómny nervový systém, fyziologické zmeny, atď.
Vedci z HearthMath Institute (HMI) pridali ďalšie protokoly, ako sú meranie mozgových vĺn účastníkov (EEG), elektrická aktivita ich sŕdc (ECG) a variabilita srdcovej frekvencie (HRV).
Ako vysvetľuje HMI:
Dvadsaťšesť dospelých, ktorí mali skúsenosti s používaním techník HearthMath a ktorí dokázali udržiavať srdcovo koherentný stav, dokončilo dve série protokolov štúdie deliace od seba približne dva týždne.
Polovica účastníkov plnila protokoly po tom, čo zámerne na desať minút dosiahla srdcovo koherentný stav. Druhá polovica plnila tie isté postupy bez toho, aby predtým dosiahla srdcovú koherenciu.
Pri druhej sérii monitorovania potom proces obrátili, takže prvá skupina sa stala srdcovo koherentnou až po ukončení protokolov a druhá skupina sa stala srdcovo koherentnou predtým.
Účelom bolo otestovať, či výsledky experimentu ovplyvnila srdcová koherencia.
Účastníkom bolo povedané, že účelom štúdie je testovať reakcie na stres a jej skutočného účelu si neboli vedomí (táto metóda spĺňa normy výboru pre etiku výskumu).
Každého účastníka posadili pred počítač a povedali mu, že keď bude pripravený začať, má kliknúť myšou. Obrazovka zostala šesť sekúnd prázdna. Špeciálny softvér zaznamenával fyziologické údaje účastníka, a potom sa na obrazovke postupne ukazovala séria 45 obrázkov.
Každý obrázok, ktorý sa zobrazil na 2 sekundy, evokoval buď silnú emocionálnu reakciu, alebo stav pokoja. Po každom obrázku zostala obrazovka 10 sekúnd prázdna.
Tento postup opakovali účastníci u všetkých 45 obrázkov, z ktorých o 30 bolo známe, že vyvolávajú pokojnú reakciu a 15 silnú citovú odozvu.
Výsledky
Výsledky experimentu boli, mierne povedané, fascinujúce. Mozgy a srdcia účastníkov reagovali na informácie o emocionálnej kvalite obrázkov ešte predtým, ako im ich počítač zobrazil (náhodným výberom).
To znamená, že srdce aj mozog reagovali na budúce udalosti. Výsledky naznačili, že k odpovediam dochádzalo v priemere 4,8 sekundy predtým, ako počítač obrázky vybral.
Nakoľko to pozmeňuje myseľ?
Možno ešte závažnejšie boli údaje dokazujúce, že srdce dostávalo informácie skôr než mozog.
„Najprv boli zaregistrované srdcom,“ vysvetlil Rollin McGrathy, PhD., „potom šli do mozgu (emocionálneho a prefrontálneho kortexu), kde si vieme logicky spojiť, čo intuitívne vieme, a nakoniec dolu do brucha (alebo tam, kde sa niečo pohne).“
Ďalšia význačná štúdia (metaanalýza) od Charlesa Hortona a Diane C. Ferrariovej, ktorá vyšla v časopise Journal of Parapsychology v roku 1989, skúmala celý rad štúdií uverejnených v období rokov 1935 až 1987.
Štúdie sa týkali snáh jednotlivcov predpovedať „identitu cieľových podnetov vybraných náhodne v intervaloch nasledujúcich v rozpätí niekoľkých stoviek miliónov sekúnd až jedného roka po reakciách jednotlivcov“.
Títo autori preskúmali vyše 300 štúdií realizovaných viac než 60 autormi, za použitia približne 2 miliónov jednotlivých pokusov na viac ako 50 000 ľuďoch.
Dospela k záveru, že ich analýza experimentov s predvídaním „potvrdzuje existenciu malého, no veľmi významného efektu predvídania. Efekt sa zdá byť opakovateľný; významné výsledky sú udávané 40 výskumníkmi, za použitia celého radu metodologických paradigiem a skupín subjektov.
Efekt predpovedania nie je len nevysvetliteľnou odchýlkou od základne teoretickej možnosti, ale skôr efektom, ktorý je kovariantný s faktormi známymi ovplyvňovaním známejších aspektov ľudského výkonu“.
Ponaučenie
„Existuje zrejme hlboká obava, že celý odbor bude pošpinený skúmaním javu, ktorý je poznačený svojou asociáciou s nadprirodzenom, špiritizmom a mágiou.
Chrániť sa pred touto možnosťou sa niekedy zdá byť dôležitejšie, než nabádať k vedeckému skúmaniu či chrániť akademickú slobodu. To sa však možno mení,“ uviedla Cassandra Vietenová, PhD., prezidentka a generálna riaditeľka Inštitútu gnozeologických vied.
Žijeme v dňoch a dobe, kedy sa neustále objavujú nové informácie a dôkazy spochybňujúce to, čo sme kedysi považovali za skutočné, alebo čo sme si mysleli, že o sebe ako ľudských bytostiach vieme. Najlepšie je preto udržiavať si otvorenú myseľ.
Snáď existujú aspekty nášho ja a nášho vedomia, ktoré ešte neboli objavené. Možno, keď sa budeme z týchto štúdií učiť a rásť, môžu nám pomôcť zlepšiť seba a ostatných.
