Vedecké poznatky o mozgu introvertov: Čo ich robí introvertmi?

Introverti by radšej zostali doma, než by šli na ten večierok a boli obklopení hlučnými ľuďmi, ďaleko radšej by si dali pekný kúpeľ vo vani alebo prečítali knihu a nemajú žiadny strach z toho, že na nich zabudnú!

Vďaka internetu už väčšina z nás vie, či spadáme do kategórie introvertov, no vedeli ste, že mozgy introvertov sa fyzicky líšia od mozgov ich extrovertných náprotivkov?

Tieto rozdiely sú dôvodom, prečo sú introvertní ľudia radšej sami alebo v tichom prostredí, než v hlučných preplnených priestoroch s obrovskými množstvami energie.

V dvadsiatych rokoch minulého storočia prišiel Carl Jung s pojmami introvert a extrovert, aby pomohol odlíšiť typy osobností a rôzne spôsoby, akými ľudia získavajú energiu. Vysvetlil, že zatiaľ čo extrovert získava energiu z pobytu v spoločenských prostrediach, introverti sa cítia viac nabudzovaní, keď sú osamote alebo v tichom prostredí.

Keď sú extroverti sami, pociťujú úzkosť a introvertov zase nadmerne vyrušujú náročné a rušné prostredia.

Hoci posuny nahor a nadol spektrom introvert/extrovert sú veľmi bežné, väčšina ľudí zvykne dávať jednému z nich prednosť.

Dopamín

Jeden z najväčších rozdielov medzi mozgami týchto dvoch typov osobností je ich reakcia na dopamín, čo je chemická látka, uvoľňujúca sa do mozgu.

Má veľa funkcií a jedna z nich je sprostredkovanie príjemných pocitov a dôvod, prečo hľadáme našu vonkajšiu odmenu a príjemnú činnosť.

Tento neurotransmiter nás motivuje chcieť, či už to znamená chcieť viac priateľov, viac peňazí alebo túžbu mať príťažlivého partnera, prípadne dosiahnuť povýšenie v práci. Vďaka uvoľňovaniu dopamínu sa stávame bdelí a pozorní a občas máme sklon riskovať.

Hoci majú introverti aj extroverti v mozgoch rovnaké množstvá dopamínu, u introverta je dopamín menej aktívny.

Acetylcholín

Rovnako ako dopamín, aj tento neurotransmiter súvisí s radosťou.

Rozdiel je ten, že acetylcholín spôsobuje, že sa introverti cítia dobre osamote a v tichu a umožňuje človeku sústrediť sa na nejakú sólovú úlohu po dlhšiu dobu.

Introvertom sa ľahšie obracia do svojho vnútra, keď sú v pokojných prostrediach a preto sa zdráhajú prispôsobiť väčšej, nabudenejšej situácii.

Nervový systém

Naše nervové systémy sa delia na dve časti, sympatetickú: bojuj a ľakaj sa a parasympatetickú: odpočívaj a tráv.

Pri stimulácii sympatetickej strany sa vylučuje adrenalín, pripravujúci nás na akciu. V mozgu dochádza k zastaveniu mechanizmov, ktoré nám umožňujú premýšľať.

Keď je aktivovaná parasympatetická strana, tak relaxujeme, dobíjame sa energiou a metabolizujeme potravu. Vtedy sa uvoľňuje acetylcholín, umožňujúci tok krvi a čulosť. Dopamín zvyšuje bdelosť v zadnej časti mozgu.

Introverti zvyknú častejšie používať parasympatetickú stranu nervového systému, čo im umožňuje byť pokojní, uvoľnení a premýšľať.

Nadmerné premýšľanie

Extroverti prijímajú vonkajšie informácie inak, tie putujú oblasťami mozgu, zodpovednými za hmat, chuť, sluch a zrak.

Introverti spracovávajú tieto informácie na dlhšej dráhe a tie potom putujú do pravého predného ostrovčeka (empatia, emocionálne myslenie, sebareflexia), Brocovej oblasti (hovory so sebou a plánovaný prejav), ľavých predných lalokov (selekcia nápadov a plánov) a do ľavého hipokampu (umiestňuje osobné úvahy do dlhodobých spomienok).

Tento dlhý proces je dôvodom, prečo introvertom vo všeobecnosti trvá dlhšie prehovoriť či zareagovať a prijať rozhodnutia.

Sivá hmota

Časopis Journal of Neuroscience zistil, že introverti majú hrubšiu a väčšiu sivú hmotu v prednej mozgovej kôre, kde dochádza k abstraktnému mysleniu a rozhodovaniu.

To znamená, že introverti využívajú na premýšľanie viac energie, zatiaľ čo extroverti, ktorí majú menej sivej homoty, sú schopní konať spontánne.

Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk