Význam stromu života z pohľadu 5 starovekých civilizácií

Strom života je podľa viacerých moderných interpretácií symbolom jednoty a vzájomnej prepojenosti všetkého stvorenia. V tom spočíva jeho podstata a význam.

Predstava, v ktorej je strom symbolom Boha Stvoriteľa, je rozšírená a uctievaná po celom svete, pretože znázorňuje vzájomnú prepojenosť všetkého živého.

Dnešný výklad významu stromu života je výborným zhrnutím najrôznejších mýtických a náboženských interpretácií, ktoré sú nám známe z histórie.

1. Kresťanstvo – strom života v rajskej záhrade

Možno nie až tak známym faktom je, že podľa viacerých prekladov Biblie strom života rástol uprostred rajskej záhrady hneď vedľa stromu poznania dobra a zla.

Do dnešných dní sa však samozrejme vedú intenzívne diskusie o tom, či sa v skutočnosti nejednalo o jeden a ten istý strom.

A kresťanské cirkvi sa aj viac-menej jednohlasne zhodujú v tom, že strom života a strom poznania dobra a zla je naozaj jeden a ten istý strom.

Encyclopædia Britannica, najznámejšia veľká anglická všeobecná encyklopédia a jedna z najväčších tlačených encyklopédií na svete, uvádza, že strom poznania v sebe spája nebo s podsvetím, strom života zase v sebe zahŕňa všetko stvorenie.

A oba stromy sú tu považované za svet, resp. veľký kozmický strom. Preto ich aj väčšina odnoží kresťanstva, ako aj mnohé filozofické smery, považujú za jeden a ten istý strom.

Pre väčšinu katolíkov je strom života symbolom nepoškvrneného stavu človeka, respektíve celého ľudstva.

Strom života teda symbolizuje život v rajskej záhrade pred skazou a predtým, ako úskočný strážca raja v podobe hada pokúšal Adama a Evu a ako bol spáchaný prvotný hriech, po ktorom nasledoval pád.

Ortodoxní kresťania považujú za strom života aj Kristov kríž. Kristov kríž tu predstavuje zjednotenie zeme s nebom, hmoty s duchom, stretnutie ľudského srdca s Bohom.

2. Strom života z pohľadu islamu

V Koráne nájdeme zmienku len o jedinom strome, a síce o strome života, ktorý sa v Koráne tiež nazýva ako strom nesmrteľnosti. Príbeh je podobný ako v Biblii – had/Satan naviedol Adama a Evu, aby jedli ovocie zo stromu a aby tak neposlúchli Alaha.

V niektorých výkladoch Koránu je zmienka o viacerých posvätných stromoch, no väčšina moslimov je presvedčených o tom, že všetky tieto zmienky hovoria o jednom a tom istom – o Adamovej zrade.

Príbeh o páde človeka, o ktorom sa dozvedáme z Koránu, je v podstate totožný s biblickým príbehom. Boh v 27. verši (Al-A’raf 27) v Koráne hovorí: „Deti Adama! Nedovoľte, aby vás Satan pokúšal, pretože pokúšal vašich rodičov a tí boli preto vyhnaní zo záhrady a vyzlečení donaha, aby videli svoje hriešne telá.

On (Satan) a jeho skupina na vás istotne číhajú na skrytých miestach. Pre nás sú neveriaci priateľmi Satana.“

3. Egyptská mytológia

Eset a Usir (Isis a Osiris) sú z pohľadu hierarchie deviatich prvopočiatočných božstiev (tzv. eneada) v mytológii starovekého Egypta považovaní za „prvý pár“. Podľa legiend sa Eset a Usir zrodili zo stromu života.

V mytológii starovekého Egypta bol za strom života považovaný agát biely, ktorý údajne patril Iusaaset, prapôvodnej egyptskej bohyni. Egypťania verili, že strom života v sebe ukrýval život aj smrť.

Strom života (agát biely alebo akácia) rástol uprostred dvoch svetových strán – smer na východ bol symbolom východu Slnka a života, smer na západ pochopiteľne predstavoval západ Slnka, smrť a cestu do podsvetia.

Vo viacerých egyptských mýtoch o stvorení sveta sa tiež spomína had a vajce, ktoré zniesol vták svetla. V egyptských mýtoch sa často spomína aj strom, ktorý údajne symbolizuje to isté ako už spomínaný had a vajce.

Zaujímavosťou tiež je, že strom agátu bieleho obsahuje psychoaktívnu látku DMT (dimetyltryptamín). DMT je fyzicky nenávyková droga, o ktorej je známe, že napomáha vyvolať hlboké psychedelické stavy a duchovné zážitky.

4. Strom nesmrteľnosti v Číne

V čínskej mytológií sa dozvedáme o strome broskyne. Na tomto strome sa však urodí len jediná broskyňa, a to len raz za tritisíc rokov.

A v taoizme sa traduje príbeh, podľa ktorého ten, kto túto magickú broskyňu zje, stane sa nesmrteľným. Táto čarovná broskyňa je teda čínskym stromom života.

Jej korene stráži drak a jej korunu ochraňuje mýtický vták fénix. Korene má zapustené pevne do zeme a jej vetvy siahajú dohora k nebu.

Za jeden z najnovších objavov dnešnej doby ohľadom stromu života možno považovať archeologické nálezy v čínskom meste Guanghan v provincii S‘-čchuan (Sichuan).

Miesto náleziska sa volá Sanxingdui. Jedná sa o stromy vyrobené z bronzu, ktoré sú zhodné s vyššie uvedeným opisom posvätnej broskyne a pochádzajú približne z roku 1200 pred n. l..

5. Mayský strom sveta

Obr.: Mayský strom sveta drží pokope všetky štyri časti sveta – naľavo Madridský kódex, napravo náhrobný kameň starovekých Olmékov (Izapa, Mexiko)

Podľa dochovaných informácií Mayovia označovali nebo slovom „tomaoanchan“ a považovali ho za posvätné miesto. Podľa Mayov je však nebo zakryté posvätným pohorím, ktoré sa rozprestiera na Zemi.

Strom sveta považovali za stred všetkého stvorenia, ktorý svojimi vetvami siahal do všetkých strán.

Každá jedna strana mayského stromu sveta je zobrazovaná v odlišnej farbe a jeho kmeň je chápaný ako stred, ktorý odspodu prerastá všetkými vrstvami existencie, teda podsvetím, zemou a nebom.