Fínsko sa stane prvou krajinou sveta, ktorá na svojich školách úplne vyradí z osnov všetky vyučovacie predmety

Fínsko je známe po celom svete ako krajina, ktorá sa môže pochváliť jedným z najlepších systémov vzdelávania vôbec. So svojimi výsledkami v medzinárodných testovaniach sa pravidelne objavuje na prvých priečkach.

Odhliadnuc od tohto vysokého štandardu a vynikajúcich výsledkov, Fínsko v oblasti vzdelávania neustále posúva hranice a hľadá nové možnosti, ktoré by viedli k ešte väčšej revolúcii vo fungovaní školského systému.

Ministerstvo školstva vo Fínsku prišlo najnovšie s návrhom, ktorého myšlienkou je úplné vyradenie tradičných vyučovacích predmetov z učebných osnov.

Po prijatí tohto návrhu by potom na školách už nemala prebiehať klasická výučba vyučovacích predmetov, ako sú napr. matematika, dejepis, fyzika, literatúra či geografia. 

Fínska ministerka školstva Marjo Kyllönen sa k navrhovaným zmenám vyjadrila:

„Existuje veľa škôl, na ktorých výučba stále prebieha starým, tradičným spôsobom. Ten mal však svoje opodstatnenie niekedy okolo roku 1900 – spoločnosť dnes má už úplne iné potreby, a preto potrebujeme vzdelávací systém, ktorý by tieto potreby 21. storočia dokázal naplniť.“

Namiesto individuálnych predmetov si žiaci budú osvojovať napríklad udalosti a javy v interdisciplinárnej podobe. Učitelia by potom napríklad vysvetľovali druhú svetovú vojnu z pohľadu histórie, geografie či dokonca matematiky.

Táto progresívna koncepcia by sa odzrkadlila aj na povinne voliteľných predmetoch. Študenti by sa tu mohli rozhodnúť napríklad pre „Kurz obsluhy v kaviarni“, kde by si priamo v praxi osvojili všetky potrebné vedomosti v anglickom jazyku, ekonomike a komunikačných zručnostiach.

Tieto zmeny vo vzdelávaní sa však zatiaľ budú týkať iba starších žiakov, to znamená od 16. roku vyššie.

„Základnou myšlienkou tejto novej koncepcie je, že žiaci si majú sami vybrať, ktorú tému, jav či oblasť chcú študovať. Zároveň ich to má nabádať k tomu, aby zodpovedne premýšľali nad svojimi predpokladmi, schopnosťami a budúcimi ambíciami.“

Týmto spôsobom sa takmer eliminuje možnosť, aby nejaký študent absolvoval celý ročník alebo štúdium fyziky či chémie, a pritom si neustále kládol otázku „kedy už len toto budem v živote potrebovať“.

Po zavedení týchto novôt by sa mala zmeniť aj tradičná komunikácia medzi učiteľom a žiakom. Žiaci napríklad nebudú už len pasívne sedieť v laviciach a počúvať výklad učiva; odteraz budú omnoho častejšie pracovať v malých skupinkách či spolupracovať na projektoch a zároveň sa trochu zredukuje zadávanie školských a domácich úloh zo strany učiteľa.

Marjo Kyllönen, fínska ministerka školstva sídliaca v Helsinkách a jedna z hlavných podporovateliek navrhovaných zmien, sa pre britský denník The Independent vyjadrila:

„Dnes sa potrebujeme pozerať na vzdelávanie z iného uhla pohľadu a vykonať vo vzdelávacom systéme zmeny tak, aby našim deťom umožnili osvojovať si schopnosti a zručnosti, ktoré sú potrebné dnes, budú potrebné aj zajtra a v budúcnosti.

Existuje stále mnoho škôl, na ktorých výučba prebieha starým, tradičným spôsobom – ten bol však opodstatnený niekedy okolo roku 1900. Dnešná spoločnosť má však už iné potreby, a teda potrebujeme vzdelávací systém, ktorý by dokázal naplniť potreby spoločnosti v 21. storočí.“

Fínsky vzdelávací systém, a najmä s navrhovanými zmenami, sa celkovo orientuje hlavne na prácu v kolektíve. Aj to je dôvodom, prečo sa navrhované zmeny odrazia aj na práci učiteľov.

Táto školská reforma bude totiž aj od učiteľov rôznych predmetov vyžadovať zvýšenú mieru spolupráce a komunikácie.

Už približne 70 % učiteľov v Helsinkách prešlo základnými školeniami, ktoré ich mali pripraviť na nový spôsob vyučovania a prezentovania učiva podľa princípov nového modelu vzdelávania.

Okrem iného, príjemným výsledkom pre fínskych učiteľov je aj lepšie finančné ohodnotenie zamestnávateľom.

Zmeny, ktorými prechádza vzdelávací systém vo Fínsku, by podľa očakávaní mali byť ukončené do roku 2020.

„Boli by sme radi, keby sa Fínsko stalo prvou krajinou, ktorej by sa s úspechom podarilo implementovať hravý a tvorivý prístup do vzdelávania detí,“ vysvetľuje Olavi Mentanen, riaditeľ Playful Learning Center (Centrum vzdelávania prostredníctvom hry) v Helsinkách.

Čo poviete na takéto zmeny a celkovo na postoj a prístup Fínska k vzdelávaniu?

Zdroj: educateinspirechange.org, Spracovala: Silavedomia.sk