Každý z nás už určite zažil ten pocit, keď sa nám pri počúvaní nejakej piesne či skladby začala napínať pokožka. Dnes je už známe, že zimomriavky pri počúvaní hudby sú veľmi dôležitým prejavom našej psychiky.
Som si istá, že ste to už zažili – v rádiu začala hrať nejaká pesnička alebo ste začuli niekoho nádherne spievať, tak ako sa patrí, a v tom momente vám po chrbte prebehol mráz po chrbte.
Čo to zimomriavky vlastne sú?
Husia koža a zimomriavky sú vedľajším prejavom niečoho mimoriadneho a zvláštneho. Ale čoho?
Najprv si povedzme pár slov o tom, čo to znamená, keď nám „behá mráz po chrbte“.
Približne 2/3 svetovej populácie pozná ten pocit, ktorý nazývame „behanie mrazu po chrbte“. Behanie mrazu po chrbte sa často definuje ako „pocit podobný triaške či chveniu a obvykle sa prejavuje ako uchvacujúca emocionálna odozva“.
Vedec Mitchell Colver nám v žurnále The Conversation (Rozhovor) dáva možnosť pochopiť, čo je dôvodom „behania mrazu po chrbte“.
O tomto zaujímavom jave hovorí:
„Behanie mrazu po chrbte najčastejšie pociťujeme pri počúvaní hudby nabitej emóciami, no niektoré osoby ho môžu pociťovať aj pri pohľade na krásny obraz či umelecké dielo, pri pozeraní dojemnej scény vo filme či pri fyzickom kontakte s inou osobou.“
A ďalej Colver píše:
„Predpokladá sa, že čím viac sa niekto dokáže svojou mysľou pohrúžiť do hudobnej skladby, tým je väčšia pravdepodobnosť, že zažije „behanie mrazu po chrbte“.
Ten je výsledkom toho, že pozorný poslucháč citlivejšie vníma a reaguje na podnety obsiahnuté v hudobnej skladbe.“
Čo majú spoločné ľudia, ktorí často zažívajú zimomriavky?
Vedci v podstate chceli zistiť, či je pri niektorých typoch osobnosti väčšia pravdepodobnosť, že pri pôsobení určitých podnetov zažijú „behanie mrazu po chrbte“.
Pri uskutočnených pozorovaniach účastníci testov boli napojení na prístroje, ktoré merali, ako reaguje ich pokožka pri počúvaní rôznych hudobných skladieb.
Pri testoch zaznela hudba umelcov, ako sú Air Supply, Hans Zimmer, Chopin a niektorí ďalší.
Vedci svoj výber skladieb a piesní zdôvodnili tým, že každá z nich obsahuje aspoň jeden vzrušujúci či vrcholný moment, ktorý pravdepodobne spôsobí „behanie mrazu po chrbte“.
Účastníci výskumu tiež podstúpili test osobnosti. Vďaka nemu sa Colverovi a jeho tímu podarilo zistiť zaujímavý fakt: Osoby, ktoré pri počúvaní hudby zažili „behanie mrazu po chrbte“, majú spoločnú jednu osobnostnú črtu, ktorú by sme mohli nazvať ako „otvorenosť voči zážitkom“.
„Pomocou výskumov sme zistili, že ľudia s touto vlastnosťou majú tiež mimoriadne živú predstavivosť, majú schopnosť vnímať a oceniť krásu prírody, vyhľadávajú nové zážitky a skúsenosti, často do hĺbky premýšľajú o svojich pocitoch a vo svojom živote majú radi pestrosť.“ píše Colver.
To ale nie je všetko. Colver tiež zistil, že schopnosť silno reagovať na hudbu nemá svoj pôvod výhradne len v emocionálnej oblasti. Ľudia, ktorí sú „otvorení voči zážitkom“, vnímajú hudbu intenzívne aj vďaka svojej rozvinutej poznávacej (kognitívnej) schopnosti.
Ako príklad kognitívnych schopností v prípade počúvania hudby si môžeme uviesť schopnosť predstaviť si pesničku až do konca alebo aj zvýšenú schopnosť obrazotvornosti.
Ak patríme medzi osoby, ktoré prežívajú hudbu intenzívne, môže to byť aj vďaka rôznym kombináciám vyššie uvedených schopností.
Môže sa dokonca stať, že ostaneme príjemne prekvapení, ak hudba, ktorú práve počúvame, nejakým spôsobom prekročí naše očakávania.
Záver
Aby sme to zjednodušili: Ľudia, ktorí sa dokážu do hudby úplne pohrúžiť celým svojim intelektom – to sú tí, ktorí hudbu nielen počúvajú, ale ju aj naozaj „počujú“ a prežívajú – s najväčšou pravdepodobnosťou zažijú pocit „behania mrazu po chrbte“.
A čo Vy? Pri ktorej piesni či skladbe ste naposledy zažili „behanie mrazu po chrbte“ či „husiu kožu“?
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár