Celé roky som sa usiloval nájsť pokoj, po ktorom som naozaj túžil. Poznáte ten sen – šťastie, žiadne nadmerné premýšľanie, žiadna úzkosť, byť fyzicky fit. A žiť v každej chvíli a netrápiť sa minulosťou ani budúcnosťou.
Na svojom úplnom dne som bol pred šiestimi rokmi. Nemal som úspech v žiadnej z týchto vecí.
Bol som chlapík po dvadsiatke, ktorý celý deň dvíhal v sklade škatule, mal málo uspokojivých vzťahov – s priateľmi či ženami – a nepokojnú myseľ, ktorá jednoducho nevedela vypnúť.
Počas tej doby som žil s úzkosťou, nespavosťou a v hlave mi prebiehalo priveľa zbytočných úvah.
Zdalo sa mi, že môj život nikam nesmeruje. Bol som zúfalo priemerný a hlboko nešťastný.
A dôvod bol prostý.
Neakceptovanie vecí takých, aké boli
Nikdy som nepociťoval skutočný pokoj a to kvôli jednému, opakovane sa objavujúcemu problému: nevedel som sa naučiť „akceptovať“, kde som a neželať si pritom, aby to bolo inak.
Želal som si mať lepšiu prácu, uspokojivejšie vzťahy a hlboko v sebe pocit pokoja.
No vyhýbanie sa a vzpieranie tomu, čo sa vo mne dialo, všetko len zhoršovalo.
Pravda je jednoducho taká, že akceptácia sa veľmi ťažko kultivuje. Ľudia sú v podstate nastavení na to, aby sa neakceptovali, ak nežijú svoj ideálny život, alebo aby neakceptovali chvíľu, ak nie je 100 %-ne príjemná.
Vedel som, že sa potrebujem naučiť akceptovať bytie „v“ prítomnej chvíli, aj keď sa mi tá prítomná chvíľa nepáčila.
Len som, ako väčšina ľudí, nevedel, ako to urobiť.
Vtedy som objavil budhizmus
Budhizmus som objavil pred 6 rokmi a zo všetkých síl sa vrhol na čítanie o tejto dávnej filozofii.
Len aby bolo jasné: nie som budhista. Nemám vôbec žiadne duchovné sklony. Som len obyčajný chlapík, ktorý zmenil svoj život osvojením si niektorých ohromujúcich lekcií z východnej filozofie.
A zakrátko som si konečne uvedomil príčinu mojich problémov.
Viete, podľa budhistickej filozofie, bola hlavným zdrojom utrpenia moja pripútanosť k veciam.
Nechať odísť (alebo aspoň povoliť svoje zovretie)
K filozofii Východu sa obracia nespočetné množstvo ľudí, aby sa naučili, ako nechať odísť veci, ktoré ich ťažia, ako sú stres, zdroje napätia, nešťastné vzťahy, náročné povinnosti, finančné problémy a iné.
Budhumus je v mnohých ohľadoch celý o vzdaní sa vecí. Nechať ísť nám pomáha odstrihnúť sa od negatívnych myšlienok a správaní, ktoré nám neslúžia, ako aj uvoľniť zovretie vo všetkých našich pripútaniach.
Druhá vznešená pravda budhizmu vlastne hlása, že „pôvodcom utrpenia je pripútanosť“.
Takže, čo presne to znamená? A ako, prakticky povedané, dosiahneme tú nepripútanosť?
Možno si myslíte, že na to, aby ste mohli cvičiť nepripútanie a mali z neho osoh, musíte žiť ako mních, stať sa zarytým jogínom, či mať nejaké hlboké spirituálne sklony.
Ľahko však vieme nájsť spôsoby, ako nechať veci ísť a pritom zostať v našich bežných životoch.
Prvým krokom k tomu, ako nechať veci ísť, je dospieť k väčšiemu uvedomeniu si vašich pripútaností. Identifikujte ich a zamyslite sa nad tým, ako fungujú vo vašom živote. Potom môžete posúdiť, či by vám neprospelo, keby ste posunuli svoje myslenie tak, aby veci vo vašom živote prijímalo v ich súčasnej forme, aj keď sa menia.
Jednoducho povedané, prijímanie vecí, aké sú, si vyžaduje jemný posun v myslení, ktorý vám pomáha oceňovať súčasnú realitu vášho života.
Aké sú vaše pripútania?
Uvádzam naozaj dôležité cvičenie, ktoré si môžete spraviť.
Zamyslite sa nad myšlienkami a obrazmi vo svojej mysli, ku ktorým ste pripútaný. Identifikujte svoje očakávania toho, ako by mal svet fungovať a ako by ste chceli vyzerať. Môžete si vziať aj zošit a pero a zapísať si ich.
Váš zoznam by mohol vyzerať nejako takto:
– Chcem byť v šťastnom vzťahu.
– Chcem si dobre počínať v práci.
– Chcem byť fit a športovo zdatný.
– Chcem tráviť čas so svojimi priateľmi a rodinou.
Sú to dosť obvyklé ciele a očakávania. Teraz si predstavte všetky spôsoby, akými by sa tieto ciele mohli zhatiť – aj keby to vôbec nebolo vašou vinou.
Možno už roky hľadáte celoživotného partnera a nachádzate len krátkodobé vzťahy. V dôsledku toho budete všetky svoje kratšie vzťahy vnímať ako zlyhania a začnete sa považovať za neschopného.
Možno vás vyhodili z práce a vy si začínate klásť otázku, nakoľko ste v skutočnosti múdry či kompetentný. Alebo možno pohŕdate svojím zvoleným povolaním, no cítite sa v ňom uviaznutý, lebo zmeniť povolanie by znamenalo spochybniť koncept seba samého.
Možno ste utrpeli nejaké zranenie a musíte tráviť niekoľko frustrujúcich mesiacov fyzickou terapiou, bolestivo sa vracajúc na predošlú (alebo nižšiu) úroveň fyzickej zdatnosti.
A kvôli nehode alebo chorobe takmer určite prídete o niekoho zo svojich blízkych.
S veľkou pravdepodobnosťou ste už nejakú mieru utrpenia vo vzťahu k vyššie opísaným oblastiam zažili. Nie sú to zvlášť príjemné témy na úvahy! Napriek tomu je ale dôležité pochopiť zdroj našej bolesti, aby sme sa ju mohli naučiť zmierniť.
V podstate sa dá povedať, že bolesť prameniaca z vyššie uvedených situácií, je dôsledkom nadmernej pripútanosti.
Pripútanosti k čomu? K obrazu svojho vlastného ja, k našim obrazom iných a našim očakávaniam od života.
Pre mňa toto znamenalo prestať sa zožierať kvôli mojej práci v sklade (a tomu, čo som vnímal ako nedostatok napredovania v živote) a mojim každodenným starostiam a neistotám. Začal som si ceniť svoju milujúcu rodinu a slobodu robiť v živote, čo chcem.
Rozhodol som sa vzdať predstáv a obrazov toho, aké by veci mali byť a plnšie si vychutnávať veci, aké sú.
Prečo môže mať z budhistických učení prospech každý
Dnes pociťujem úzkosť len zriedkakedy a nikdy som nebol šťastnejší. Svoj život žijem od jednej chvíle k ďalšej, pričom sa zameriavam na svoje krátkodobé a dlhodobé ciele.
Som skutočne presvedčený, že lekcie, ktoré som sa naučil pred 6 rokmi a ktoré odvtedy zverejňujem na blogu, môžu byť pre každého neuveriteľne cenné.
Stále ma však dokáže znechutiť, keď sa informácie o budhizme a východných filozofiách predkladajú nepraktickými spôsobmi. Väčšina cenného poznania je pre priemerného človeka nedostupná.
A nezačnite mi hovoriť o „guruoch pomoci sebe samému“, ktorí zabíjajú tieto skvelé filozofie nezmyselnými frázami ako „zákon príťažlivosti“, „energia“ či „vibrácie“.
Tieto frázy možno pekne znejú, no v realite nefungujú.
Teda, nechápte ma zle. Na základných ideách, ako zostať vždy pozitívny, zamerať sa na svoje ciele, ignorovať pochybnosti o sebe samom a kritiku, či sledovať vlastné myšlienky, nie je nič zlé.
No knihy ako Tajomstvo zákona príťažlivosti zachádzajú priďaleko.
Zákon príťažlivosti v podstate tvrdí, že všetko, čo zamestnáva vaše myšlienky, nakoniec v živote dostanete.
Funguje to preto, lebo vesmír je tvorený energiou a každá energia má frekvenciu. Frekvenciu emitujú aj vaše myšlienky a podobné sa priťahuje. Energia sa tiež môže zmeniť na hmotu.
Logickým výsledkom preto je:
Vaše myšlienky vytvárajú vašu realitu.
Tajomstvo si vyžaduje, aby ste o sebe nikdy nepochybovali. Hovorí, že keď si začnete myslieť niečo negatívne, máte nejaký problém.
Ide o nebezpečný spôsob života. Keby ste šli na prechádzku do džungle a vedľa v kroví začuli zasyčanie hada, ignorovali by ste pocity strachu, že na vás okamžite zaútočí?
Podľa mňa nie.
Strach by ste prijali a uviedli by ste sa do plnej pohotovosti, aby ste sa uchránili pred pohryznutím hadom.
Brutálna realita života je taká, že sa s týmito metaforickými hadmi stretnete. Potrebujete vziať rozum do hrsti.
Klamné pozitívne myslenie vám bráni vidieť vo vašom živote varovné príznaky a konať, aby ste ich prekonali, alebo im zabránili.
Oveľa účinnejšie je naučiť sa praktické techniky – fungujúce už tisíce rokov – ktoré vás učia sústrediť sa a prijímať realitu takú, aká je.
Techniky, ktoré vám umožňujú uvoľniť telo a myseľ.
A stratégie bdelej pozornosti môžete využívať celý deň, aby ste svoju myseľ sústredili na to, čo je pre vás najosožnejšie.
Zdroj: hackspirit.com, Spracovala: Silavedomia.sk
ametyst says
Pekný článok a ja súhlasím s tým, čo si napísal o pozitívnom myslení.
Ja som toho názoru, že nie vždy sa dá pozitívne myslieť, ale ak budeme bdelí (vedomá pozornosť) a uvedomíme si, že máme čierne myšlienky, tak sa naučme ich vedome presmerovať. To, že nebudeme myslieť negatívne, neznamená, že musíme myslieť pozitívne.