Introverta by sme mohli charakterizovať ako človeka, ktorý sa zameriava predovšetkým do svojho vnútra a ktorý venuje veľkú pozornosť svojim myšlienkam a emóciám.
Niekedy to vyzerá tak, ako keby introvert žil len vo svojom vnútri. To však neznamená, že introvert nedokáže venovať svoju pozornosť aj tomu, čo sa deje navôkol. On v tom len jednoducho nenachádza žiaden zvláštny zmysel.
Introverti sú väčšinou pokojní a samotárski. A dôvodom nie je to, že by boli hanbliví, len skrátka ich nebaví viesť s niekým prázdne reči.
Niekto by snáď povedal, že introverti trpia asociálnym správaním, nie je to však tak. Keby sme chceli byť presní, tak by sme povedali, že introverti sú selektívne spoločenskí, čo znamená, že si starostlivo vyberajú, s kým strávia svoj čas a energiu.
Introverti nie sú ani podivíni či čudáci. Keď si však môžu vybrať, tak radšej zostanú doma ako by mali tráviť víkendové noci niekde vonku.
Ak ste introvertom aj Vy, tak určite veľmi dobre viete, aký boj so sebou zvádza každý introvert, keď sa dostane do nejakej pre iných bežnej spoločenskej situácie.
A mnohí introverti sa už na vlastnej skúsenosti určite naučili nejednu stratégiu, ako tieto situácie zvládať a preplávať nimi bez väčšej ujmy.
V tomto článku si opíšeme päť bežných spoločenských situácií, ktoré majú introverti problém zvládnuť.
Vždy si najprv danú spoločenskú situáciu opíšeme, a potom sa pozrieme, čo sa odohráva v mysli introverta, ktorý sa v tejto spoločenskej situácii nachádza:
1. Predstavovanie
Predstavovanie je pre introvertov hotovou nočnou morou. Pre nich nie je bežné stretávať sa s novými ľuďmi a ak by sme mali byť naozaj úprimní, nepokladajú to ani za zvlášť dôležité.
Keď introverti stretnú a spoznajú nových ľudí prirodzene, nie je v tom žiaden problém a zoznamovanie prebieha bez problémov.
Keď však k predstavovaniu dôjde tak trochu nasilu, výsledkom vždy býva úzkosť, stres a skľúčenosť.
Myslenie introverta:
„Teraz by som mal predstierať, že mi na stretnutí s týmto človekom záleží. O čom sa však s ním mám rozprávať? A čo urobím, ak sa naše stretnutie začne uberať nepríjemným či dokonca trápnym smerom?
Musím sa viac usmievať, musím predstierať, že mám naozaj z nášho stretnutia radosť. A nesmiem zabúdať udržiavať očný kontakt.
Aha, dobre. Intenzita našej konverzácie začína trochu vädnúť. To je tá správna chvíľa vytratiť sa. Poviem, že si potrebujem odskočiť na toaletu.“
2. Párty a spoločenské podujatia
Pre introvertov je úplne typické, že nenávidia večierky, párty a spoločenské podujatia vo všeobecnosti.
Podľa nich je tam príliš veľa energie, príliš veľa hluku. A mnoho najrôznejších ľudí, s ktorými nemajú predsa nič spoločné.
Keď už, pre introvertov je jediná obľúbená časť z celého večierku či párty, keď sa môžu vytratiť s malou skupinou priateľov niekde von a porozprávať sa alebo s nimi viesť hlboké rozhovory o živote.
Niekedy dokonca aj stretnutie malej skupiny ľudí stačí na to, aby sa introverti začali cítiť nepokojne. Majú totiž pocit, že na stretnutí sa bude od nich očakávať, aby svojím dielom tiež prispeli do spoločnej diskusie.
Myslenie introverta:
„Už aby som šiel domov a ľahol si spať. Čo by som dal za to, keby som si teraz mohol radšej doma pozrieť nejaký film. Nesmú sa mi stretnúť oči s Janom, čo stojí tam oproti.
Nemám s ním vlastne nič spoločné a nerozprávali sme sa spolu odvtedy, čo sme skončili strednú školu. Okrem „Ahoj“ mu nemám čo iné povedať.
Rozhovor s ním by bol určite o ničom a trápny. Jednoducho poviem, že asi na mňa lezie chrípka a vezmem si taxík domov. Nuž čo, aspoň som sa tu ukázal.“
3. Výťahy
Ísť vo výťahu nie je pre introverta žiaden problém – pokiaľ v ňom ide sám. Keď si introvert privolá výťah, tak dúfa, že bude prázdny. A keď sa na výťahu otvárajú dvere, introvert s napätím čaká, čo bude ďalej.
Mal smolu, vo výťahu niekto je. Keď už introvert teda musí nastúpiť a ísť vo výťahu s niekým iným, okamžite sa napríklad začne hrať so svojím mobilom alebo začne robiť niečo, čo by mu pomohlo odvrátiť pozornosť od napätej energie vo výťahu.
A prihovárať sa niekomu vo výťahu ja také nezmyselné, hoci v spoločnosti sa stále z nejakého dôvodu má za to, že sa to patrí.
Myslenie introverta:
„Len dúfam, že sa nezačneme rozprávať o počasí. Na aké poschodie asi tak môžu ísť? Chvalabohu, už budú čoskoro vystupovať. Mám pocit, že sa mi chcú pozdraviť, ale ja nechcem.
Týchto 30 sekúnd musím už dajako vydržať. Budem predstierať, že píšem niekomu správu, aby si mysleli, že si ich ani nevšímam.“
4. Rodinné stretnutia a oslavy
Rodinné stretnutia znášajú introverti celkom dobre, no len pokiaľ sa jedná o najbližšiu rodinu, v ktorej vyrastali. Čím je však rodina rozvetvenejšia a príbuzní sú vzdialenejší, introvert sa v ich prítomnosti začína cítiť nepohodlne.
Spoločnosť tiet a strýkov je ešte celkom znesiteľná, no miestnosť plná bratrancov a sesterníc z druhého či tretieho kolena je pre introverta čistou pohromou.
A vďakabohu za tohto strýka, s ktorým sa introvert môže porozprávať o konšpiráciách či o duchovných témach.
Myslenie introverta:
„To akože odo mňa vážne očakávaš, že ťa objímem? Nemáme takmer nič spoločné a takmer vôbec ťa nepoznám.
Musím niečo vymyslieť, aby to vyzeralo, že som v spoločnosti týchto ľudí rád. A sme vôbec pokrvne príbuzní?
To, že si sestra manželky nevlastného brata môjho otca ešte neznamená, že sa s tebou chcem rozprávať o tvojom živote.
Ešte šťastie, že je tu aspoň môj brat, inak by som to tu asi nevydržal.“
5. Pracovné pohovory
Pracovný pohovor je pre introverta práve tá chvíľa, kde sa musí naozaj zo všetkých síl snažiť predstierať, že je spoločenským tvorom.
Musí tu vedome vyvinúť úsilie a správať sa ústretovo a šťastne, aby na budúceho zamestnávateľa spravil čo najlepší dojem.
A to je pre introvertov mimoriadne náročná úloha.
Myslenie introverta:
„Usmievaj sa, smej sa, keď povie nejaký vtip. Toto bol akože vtip? Tak či tak sa radšej zachichoc.
Povedz, že sa rád stretávaš s ľuďmi, aby si myslel, že budeš dobrým zamestnancom.
A na konci pohovoru mu nezabudni potriasť rukou. Len pokračuj v tomto divadle, o chvíľu už budeme končiť.“
Záver
Ak ste extrovertom alebo len čiastočne introvertnou osobnosťou a práve čítate tieto riadky, môžete mať dojem, že introverti sú nevychovaní či dokonca sebeckí.
Nie je to však pravda. Introverti len chcú, aby ich akceptovali takých, akí sú. A tiež, aby ich nikto nenútil spĺňať nejaké zaužívané spoločenské očakávania.
Život introvertov nie je ľahký. Bežne sa očakáva, že všetci sa budeme riadiť nepísanými spoločenskými pravidlami. A kto sa nimi neriadi – napríklad introvert – toho máme často sklon označovať za asociála, blázna, za smutného či hanblivého.
A pritom jediné, čo introverti chcú, je mať vyhradený aj nejaký čas pre seba, kedy budú mať od všetkých pokoj. A vôbec, kde je napísané, že ako dvadsaťroční by sme sa mali chodiť zabávať po diskotékach a párty?
Alebo, že ako už štyridsaťroční by sme sa mali radi zhovárať s ostatnými rodičmi v škôlke či škole, ktorú navštevujú naše deti?
Ak ste introvertom a s podobnými situáciami vždy zvádzate neľahký boj, prvou vecou, čo by ste mali spraviť, je nebrať ohľad na to, čo od Vás druhí očakávajú a prestať si lámať hlavu nad tým, čo si kto pomyslí.
Nesnažte sa byť niekým iným. Buďte sami sebou, takí, akí ste. Nehanbite sa za to, práve naopak, tešte sa z toho. A pokiaľ vás ľudia vo vašej blízkosti neakceptujú takých, akí ste, je to ich problém, nie váš.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár