Vo veku 11 rokov väčšina detí sníva o tom, čím sa stanú, keď budú dospelými… Jedno dieťa sa chce stať lekárom, iné zase hercom, ďalšie požiarnikom či dokonca astronautom.
Väčšina detí vo veku 11 rokov trávi svoj voľný čas vonku, naháňajú sa, lezú po stromoch, prípadne sa snažia vo svojej obľúbenej videohre zdolať ďalší level.
A potom je tu William, geniálne dieťa pôvodom z Pensylvánie. Pokiaľ ide o „výber“ budúceho povolania alebo o spôsob, ako trávi svoj voľný čas, odlišuje sa od iných detí.
Nesníva o tom, čím sa stane jedného dňa, keď už bude veľký… už teraz tým je. Už teraz si pomaly ale isto kráča smerom k svojmu budúcemu povolaniu – bude astrofyzikom, ktorý pomocou vedeckých metód potvrdí existenciu Boha.
Prinajmenšom, William sám takto vníma svoje poslanie. Jeho silná túžba stať sa astrofyzikom pramení z jeho hlbokých, no zároveň jasných predstáv o viere. William má síce len 11 rokov, no už teraz vie, čo je jeho životným poslaním.
Tento chlapec je neuveriteľne šikovný. Štúdium na strednej škole absolvoval len ako 9-ročný (!), potom pokračoval v nadstavbovom štúdiu na miestnej strednej škole a ako 11-ročný bol na jeseň v roku 2015 prijatý na štúdium na Carnegie Mellon University v Pensylvánii.
Joanne Ruthsatz, psychologička a profesorka psychológie na Štátnej univerzite v Ohiu, ho doslova vyhlásila za génia.
„Sme úplne bežná rodina a William je dieťa ako každé iné. Od ostatných 11-ročných detí sa v ničom nelíši. Rád športuje, rád sleduje televízne programy, rád hrá počítačové hry či videohry – tak ako každé iné dieťa.“ – Peter Maillis, Williamov otec
Williamov otec, Peter Maillis, ktorý pôsobí ako kňaz v pravoslávnej cirkvi, tvrdí, že už ako 7-mesačný dokázal hovoriť celé vety, krátko pred svojimi druhými narodeninami ovládal sčítanie a ako 2-ročný ovládal aj násobenie.
William vo veku 2 rokov čítal knihy pre deti, dokonca napísal aj svoju vlastnú 9-stranovú knižku s názvom „Šťastná mačka“. Ako 4-ročný, čo je vek, v ktorom väčšina detí ide do škôlky, sa už učil algebru, posunkovú reč a tiež sa učil čítať grécke jazyky.
A napokon, William ako 5-ročný za jeden večer naštudoval 209-stranovú učebnicu o geometrii, aby ráno na to, hneď po zobudení pri raňajkách, riešil náročné príklady ohľadom obvodu kruhu.
V súčasnosti má William v zámere dokázať, že niektoré najväčšie osobnosti v oblasti vedy sa mýlili. Už má rozpracované svoje vlastné myšlienky a teórie pojednávajúce o vzniku vesmíru.
Napríklad, nesúhlasí s niektorými Einsteinovými a Hawkingovými teóriami o čiernych dierach. Williamova predstava, ktorú má v pláne aj dokázať, je, že jedine vonkajšia sila je schopná stvoriť vesmír, čo inými slovami znamená, že „Boh existuje“.
Aj keď Williamov otec pôsobí ako kňaz a je jasné, že William má o Bohu mimoriadne hlboké a zanietené predstavy, jeho rodičia tvrdia, že ho nikdy neviedli k tomu, aby sa prostredníctvom vedeckých teórií snažil dokázať Božiu existenciu.
Pre celé toto štúdium a prácu na formulovaní teórie, ktorá by dokazovala existenciu Boha, sa rozhodol William sám.
V nedávnom interview, ktoré sa uskutočnilo na pôde univerzity Hellenic College Holy Cross v Massachusetts, sa Williama opýtali, čo je jeho snom. Odpovedal takto:
„Chcem byť astrofyzikom a mojím prianím je vedeckému svetu dokázať, že Boh existuje.“
Svetoznámy fyzik, Stephen Hawking, pritom zastával presvedčenie, ktoré je voči Williamovmu v extrémnom kontraste. Dobre to vidno na tomto Hawkingovom vyjadrení:
„Kedysi, keď sme ešte nemali takú vedu ako dnes, bolo len prirodzené veriť, že vesmír stvoril Boh. Dnes však už veda ponúka presvedčivejšie vysvetlenie.
Raz som sa vyjadril, že by sme chceli poznať Božiu myseľ. Mal som tým na mysli však len to, že by sme chceli vedieť všetko, čo by mohol vedieť Boh – keby Boh existoval. Lenže neexistuje. Som ateista.“
Keď sa Williama opýtali, prečo chce dokázať, že sa Stephen Hawking mýlil, podal nasledovné dôvtipné vysvetlenie:
„Nuž, pretože všetci títo ateisti, ktorí tvrdia, že Boh neexistuje, si neuvedomujú, že v skutočnosti je potrebná oveľa väčšia viera na to, aby niekto veril, že Boh neexistuje, než na to, aby niekto veril, že Boh existuje…
Pretože tvrdenie, že vesmír bol stvorený niečím iným dáva oveľa väčší zmysel ako tvrdenie, že vesmír stvoril sám seba. Povedať, že vesmír stvoril sám seba si vyžaduje väčšiu vieru než povedať, že niečo iné stvorilo vesmír, a to jednoducho preto, lebo to druhé tvrdenie je logickejšie.“
William teda už vie, čo bude jeho životnou misiou – pomocou logiky a vedy obhajovať pravdivosť svojho presvedčenia. William je tak vzorovým príkladom človeka, ktorý už od útleho detstva vie, čo je jeho životným cieľom.
Je príkladom človeka, ktorý prišiel na Zem s jasne určeným poslaním. Niekto by mohol snáď tvrdiť, že už sám William je dostatočným dôkazom Božej existencie.
Jedno je však isté – ak sa William bude aj naďalej vyvíjať a zdokonaľovať takým tempom ako doteraz, určite zohrá významnú úlohu v približovaní sa vedy k religióznym a spirituálnym koreňom ľudstva.
A to aj bez ohľadu na to, či sa mu niekedy naozaj podarí dokázať, že Boh existuje.
Zdroj: educateinspirechange.org, Spracovala: Silavedomia.sk
Nuž najprv treba posúdiť vplyv otca na jeho výchovu a potom polemizovať o vyvratení faktov s Einsteinovými a Hawkingovými teóriami .