V nedávnych experimentoch ohľadom konzumácie alkoholických nápojov sa ukázalo, že malé množstvo alkoholu môže u osôb, ktoré ovládajú dva a viac jazykov, zlepšiť ich komunikačné schopnosti v nematerinskom jazyku.
A jedným dychom hneď v úvode dodávame, že v tých istých experimentoch sa zároveň ukázalo, že tieto cudzojazyčné schopnosti boli u testovaných osôb po skonzumovaní väčšieho množstva alkoholu značne oslabené.
Každý, kto už na vlastnej koži okúsil jeho účinky, bude určite súhlasiť, že väčšie množstvo skonzumovaného alkoholu vie úplne rozvrátiť akúkoľvek snahu o jasné myslenie či ovládanie pohybov nášho tela.
Na účinky alkoholu najviac doplácajú najmä hlavné funkcie mozgu, najmä tie, od ktorých priamo závisí myslenie, pamäť, schopnosť rozoznávať medzi vhodným a nevhodným správaním, alebo aj zdržanlivosť.
Keď si uvedomíme, že tieto hlavné funkcie mozgu sú nevyhnutným predpokladom pre priebeh vyšších psychologických procesov, akým je napríklad aj komunikovanie v cudzom jazyku, malo by nám z toho logicky vyplývať, že konzumácia alkoholu sa negatívne podpíše práve aj pod našu schopnosť rozprávať v nematerinskom jazyku.
Zdá sa však, že to tak celkom nie je
Vedci z univerzity King´s College v Londýne, z Maastrichtskej univerzity v Holandsku a Liverpoolskej univerzity v Londýne prišli na to, že malé množstvo alkoholu nám v skutočnosti môže pomôcť náš jazyk trošku uvoľniť a rozviazať.
Experiment mal ukázať, aké účinky bude mať malé množstvo skonzumovaného alkoholu na testované osoby a najmä na ich schopnosť komunikovať v cudzom jazyku.
Vedci samozrejme brali do úvahy najmä hodnotenie vonkajších pozorovateľov, ale aj subjektívny pocit a sebahodnotenie samotných testovaných osôb.
Experiment bol vykonaný na 50 testovaných osobách – všetci boli študenti na Maastrichtskej univerzite, ich materinskou rečou bol nemecký jazyk a cudzí jazyk, v ktorom sa až v dospelosti naučili hovoriť, čítať a písať bola holandčina.
Títo účastníci výskumu boli ľubovoľne rozdelení do dvoch skupín. Účastníkom prvej skupiny bol podaný nápoj s nízkym obsahom alkoholu, účastníkom druhej kontrolnej skupiny bol podaný nápoj bez obsahu alkoholu.
Každý účastník v prvej skupine skonzumoval alkoholický nápoj o objeme 460 ml s obsahom alkoholu 5 %. Z tohto dôvodu sa intenzita účinku prejavila s miernymi odchýlkami v závislosti od rozdielnej telesnej hmotnosti jednotlivých účastníkov.
O chvíľku neskôr bol každý účastník experimentu vyzvaný, aby v trvaní niekoľkých minút viedol rozhovor s miestnym Holanďanom.
Z týchto rozhovorov bol zhotovený zvukový záznam. Komunikačné schopnosti v holandčine každého účastníka experimentu potom zhodnotili aj dvaja nezávislí pozorovatelia. Títo vonkajší pozorovatelia, ktorých materinským jazykom bola holandčina, sa nemali ako dozvedieť, ktorí účastníci výskumu sú potúžení alkoholom a ktorí nie.
Aj účastníci experimentu mali dodatočne sami zhodnotiť svoj výkon v komunikácii v cudzom jazyku.
Rozviazaný jazyk
Vonkajší pozorovatelia sa k experimentu vyjadrili, že pri konverzácii v cudzom jazyku si účastníci posilnení alkoholom počínali vo všeobecnosti lepšie.
Konkrétne pozorovatelia uviedli, že v porovnaní so skupinou, ktorá nekonzumovala alkohol, účastníci z prvej skupiny sa neostýchali a boli omnoho výrečnejší. Zaujímavosťou tiež je, že sebahodnotenie samotných účastníkov z oboch skupín sa nijako zásadne nelíšilo.
Spoluautorka experimentu, doktorka Inge Kersbergenová, ktorá pôsobí na Liverpoolskej univerzite na Inštitúte psychológie, spoločnosti a zdravia, sa k výsledkom experimentu vyjadrila nasledovne:
„Naším experimentom sa potvrdilo, že mierna konzumácia alkoholu môže účinne zlepšiť výrečnosť v cudzom jazyku u osôb, ktoré sa tento cudzí jazyk naučili až neskôr v dospelosti.“
Výsledky experimentu teda súhlasia s bežne rozšírenou predstavou, najmä medzi osobami, ktoré ovládajú aj nejaký cudzí jazyk, že mierne množstvo alkoholu môže viesť k zlepšeniu schopnosti komunikovať v cudzom jazyku.“
Treba ale dodať, že v našom experimente účastníci konzumovali len mierne množstvo alkoholu – väčšie množstvá by pravdepodobne už vôbec nenapomohli k lepšej výrečnosti a artikulácii v cudzom jazyku.
Doktor Fritz Renner, jeden z hlavných vedcov, ktorý viedol experiment na Maastrichtskej univerzite, sa k výsledkom výskumu vyjadril takto:
„Dôležité je jasne poukázať na to, že účastníci experimentu požili len malé množstvo alkoholu. Väčšie množstvo vypitého alkoholu by už pravdepodobne neviedlo k artikulovanejšej komunikácii v cudzom jazyku.“
Doktorka Jessica Werthmannová, spoluautorka výskumu na Maastrichtskej univerzite, k tomu ešte dodáva:
„Pri prezentovaní výsledkov nášho výskumu musíme byť trochu opatrní, najmä dovtedy, kým nezistíme, čo je presnou príčinou zlepšených komunikačných schopností pod vplyvom alkoholu.“
Zdroj: organichomeremedies.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár