História ľudstva vie byť niekedy celkom záhadou. Ešte aj dnes vieme stále veľmi málo. A mnohé z toho, o čom si myslíme, že vieme, musíme podchvíľou interpretovať nanovo, najmä keď sa stále vynárajú nové informácie, z pohľadu ktorých musíme naše súčasné chápanie sveta vnímať ako veľmi otázne.
Existencia nevysvetlených záhad v našom svete tiež nie je ničím novým. Jestvuje mnoho overených javov, starovekých pamiatok, kníh, dochovaných učení, vedomostí a mnoho iného, ktorých pôvod si zatiaľ nevieme vysvetliť, no sú v protiklade alebo v nezhode s tým, čo sme doteraz považovali za pravdu.
Pôsobí to tak, ako keby moderná spoločnosť trpela určitým druhom amnézie – sme schopní vidieť len trochu súvislosti medzi niektorými útržkami a kúskami z našej histórie, no už ju nedokážeme poskladať dokopy ako jeden celok. V tejto veľkej skladačke nám stále chýba veľmi veľa súčiastok.
Jedným veľkým príkladom takejto chýbajúcej súčiastky je mapa, ktorej vernú kópiu zhotovil turecký námorník a kapitán Piri Reis. Táto mapa je dnes považovaná za autentický dokument – verná kópia tejto mapy, ktorá bola na podklade starších dokumentov zhotovená v roku 1513 v Konštantínopole, bola objavená až v roku 1929.
Na tejto mape je vyobrazené najmä západné pobrežie Afriky, východné pobrežie Južnej Ameriky a severné pobrežie Antarktídy.
Ako sme už spomenuli, autorom kópie tejto mapy je známa historická postava, admirál Piri Reis, ktorý žil v časoch Osmanskej ríše.
Jeho pôvodná kópia tejto mapy vychádza z dokumentov, ktorých vznik sa datuje približne v štvrtom storočí nášho letopočtu, hoci je možné, že sú ešte staršie. Tieto staré dokumenty pritom údajne vychádzajú z pozorovaní viacerých zámorských objaviteľov.
Čím je táto mapa taká zaujímavá?
Jedným z najvzrušujúcejších faktov ohľadom tejto mapy je, že je v nej zakreslená časť svetadielu, ktorá bol podľa kníh o histórii objavená až v roku 1818.
Táto časť kontinentu vyobrazená na mape je známa ako „zem kráľovnej Maud“ – jedná sa o časť Antarktídy o rozlohe 2,7 miliónov štvorcových kilometrov a na tejto mape je zachytená tak, ako pravdepodobne vyzerala pred niekoľkými miliónmi rokov.
O tejto časti svetadielu, ako aj o niektorých ďalších, ktoré sú vyobrazené na mape, sa predpokladalo, že sú úplne zakryté pod hrubými vrstvami ľadu, avšak táto mapa nám naznačuje trochu iný príbeh.
Na mape Piri Reisa totiž vidíme, že na týchto častiach svetadielu nie je žiadny ľad. Z toho by vyplývalo, že musel prejsť dlhým teplejším obdobím, keď jeho povrch vôbec nebol zakrytý ľadom a tiež, že toto obdobie nemohlo skončiť pred 6000 rokmi, ako nám to tvrdia dnešní geológovia.
Táto informácia je teda v rozpore s tým, čo nám o vývoji a histórii týchto oblastí hovorí súčasná veda.
Dnešní geológovia na základe dôkazov tvrdia, že Zem kráľovnej Maud je pokrytá ľadom minimálne od roku 4000 pred n. l. či dokonca ešte dlhšie.
Oficiálna veda nám celý čas tvrdí, že ľadovec, ktorý pokrýva Antarktídu, je starý niekoľko miliónov rokov. Mapa Piri Reisa nám ale ukazuje, že severné pobrežie tohto svetadielu bolo zmapované ešte predtým, ako ho pokryl ľad.
To by však znamenalo, že táto mapa vznikla pred niekoľkými miliónmi rokov – to ale nie je možné, pretože vtedy ľudstvo ešte neexistovalo. Celkom pekný hlavolam, čo poviete?
Profesor Charles Hapgood, niekdajší vysokoškolský profesor histórie, poskytol svoje stanovisko aj Prieskumnej jednotke vzdušných síl Spojených štátov (United States Air Force Reconaissance Technical Squadron (SAC)) a tá tiež potvrdila, že „to naznačuje, že pobrežie Antarktídy muselo byť zmapované ešte predtým než bolo pokryté ľadom“.
Ďalej sa ešte vyjadrili, že „nemáme tušenie ako údaje, ktoré sú zachytené na tejto mape, je možné zosúladiť s predpokladanou úrovňou geografických znalostí z roku 1513“.
Profesor Hapgood sa k tejto dileme vyjadril vo svojej knihe Mapy starodávnych kráľov mora (Maps of the Ancient Sea Kings):
Domnievame sa, že dochádzalo k odovzdávaniu presných informácií z jednej generácie na druhú. Mohlo to byť tak, že náčrtky máp pochádzajú z čias ľudských civilizácií, o ktorých nič nevieme.
Tí ich potom mohli odovzdať ďalej, povedzme Mínjočanom či Feničanom, o ktorých vieme, že boli tisíce rokov najlepšími moreplavcami starovekého sveta.
Existujú dôkazy, že geografovia tej doby tieto náčrtky máp zozbierali a uložili v známej Alexandrijskej (Egyptskej) knižnici a tu ich aj študovali.“
Okrem toho je na mape Piri Reisa zarážajúca aj jej mimoriadna presnosť a detailnosť – napríklad je v nej zakreslené pohorie Antarktídy, ktoré bolo objavené až v roku 1952.
Dokonca aj samotný Albert Einstein, ktorý je autorom predslovu v jednej z Hapgoodových kníh, sa k Hapgoodovej interpretácii mapy vyjadril nasledovne:
„Jeho myšlienka je veľmi originálna a zároveň úplne jednoduchá. Ak sa naozaj ukáže jej pravdivosť, bude to mimoriadne dôležitý prelom v našom chápaní všetkého, čo nejako súvisí s históriou Zemského povrchu.“
Profesor Hapgood a matematik Richard W. Strachan nám spolu ponúkajú ešte závratnejšie vysvetlenie. Napríklad, porovnaním mapy s dnešnými modernými fotografiami, ktoré boli vyhotovené zo satelitných snímok, sa medzi mapou a fotografiami zistila priam neuveriteľná podobnosť.
To vedcov viedlo k úvahám, že mapa Piri Reisa celkom dobre mohla byť fotografiou, ktorú nejakým spôsobom zhotovili vo veľkej výške. A teraz vás necháme, aby ste si chvíľu nad týmto lámali hlavu.
Ako je možné, aby mapa stará niekoľko miliónov rokov bola v skutočnosti leteckou fotografiou zemského povrchu, ktorá bola spravená vo veľkej výške?
„Vysoko nad Káhirou sa vznáša vesmírna loď a objektív fotoaparátu má nasmerovaný priamo dole. Keď potom vyvolajú film, objaví sa na ňom tento obraz: všetko, čo sa nachádza do vzdialenosti 8000 km od Káhiry, je zobrazené presne, pretože sa to nachádza priamo pod objektívom.
No čím viac sú krajiny a svetadiely na fotografii vzdialené od jej stredu, tým viac sú ich podoba a obrysy zdeformované. Prečo je to ale tak?
Z dôvodu guľatého tvaru Zeme vzniká ilúzia, že svetadiely ktoré sú vzdialenejšie od stredu fotografie, sa ako keby „splošťovali“ či „vnárali“ do Zeme.
Napríklad Južná Amerika sa javí tak čudne zdeformovaná a roztiahnutá presne tak, ako vyzerá na mape Piri Reisa! A presne tak isto vyzerá aj na fotografiách, ktoré zhotovili Americké vesmírne sondy z Mesiaca.“
– Erich von Däniken, Spomienky na budúcnosť
Zmeníme náš pohľad na minulosť?
Predstava, že by táto staroveká mapa mohla byť zhotovená pomocou nejakej vzdušnej technológie, je celkom provokatívna, všakže?
Aj keby sme túto možnosť vylúčili, stále nám ostáva otázka, kto mohol disponovať technológiou, pomocou ktorej zhotovil tak presný obraz Antarktídy pred 2 miliónmi rokov?
Ako mohli tú mapu zakresliť tak detailne, ako keby bola naozaj zhotovená na základe nejakej leteckej snímky urobenej z výšky, čoho dôkazom sú aj deformácie na mape vyplývajúce z guľatého tvaru Zeme?
Dodnes je záhadou, ako mohli Sumeri, Mayovia a iné civilizácie vedieť o kozmických telesách (planéty, hviezdy, kométy atď.), ktoré nebolo možné pozorovať bez modernej technológie.
Pravdou však ostáva, že tieto civilizácie na základe svojho poznania dokázali vykonať zaujímavé a veľmi presné výpočty.
Mapa Piri Reisa je ďalším príkladom takejto záhady a zároveň nám silne vnucuje myšlienku, že naozaj mohla existovať nejaká staroveká, ale veľmi vyspelá civilizácia, ktorá už poznala všetku technológiu (a možno aj viac) dnešnej modernej civilizácie.
Ak máte záujem sa o tejto naozaj fascinujúcej mape dozvedieť viac, dávame vám do pozornosti knihu s názvom Fingerprints of the Gods (Otisky božích prstů – zatiaľ len český preklad, pozn. redakcie), ktorej autorom je britský spisovateľ Graham Hancock.
Na záver ešte chceme vysloviť názor, ktorý nie je ničím novým, a síce, že mapa Piri Reisa je súčasťou veľkého množstva dôkazov, ktoré naznačujú, že Zem kedysi musela byť obývaná extrémne inteligentnými a vysoko vyspelými starovekými civilizáciami.
Zdroj: collective-evolution.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Zaujímavé a pútavé čítanie