3-ročný chlapec si pamätá svoj minulý život – určil polohu svojho tela a muža, ktorý ho zavraždil

Reinkarnácia patrí do tej kategórie fenoménov, ktoré sú od nepamäti na okraji vedeckého záujmu, a to aj napriek tomu, že nemálo vedcov sa snažilo na vedeckú komunitu vyvíjať tlak, aby sa o reinkarnáciu začala zaujímať.

Ako sa zdá, mali na to dobrý dôvod. Pred pár desaťročiami americký astronóm a astrobiológ, Carl Sagan, povedal:

„V oblasti parapsychológie existujú tri fenomény, ktoré si podľa môjho názoru zaslúžia, aby sa nimi vedci začali vážne zaoberať.

Jedným z týchto fenoménov sú prípady, keď malé deti udávajú detaily zo svojho minulého života. Pri preverení týchto prípadov sa zistilo, že výpovede týchto detí boli úplne presné napriek tomu, že tieto informácie jednoducho nemali ako získať.

Jediným možným vysvetlením je tu potom reinkarnácia.“

Reinkarnácia je téma, ktorá patrí do oblasti nematerialistickej vedy. A táto oblasť vedy sa stále len rozvíja. Na konci devätnásteho storočia fyzici objavili niečo, čo sa im už nedarilo vysvetliť pomocou zákonov klasickej fyziky.

To nakoniec viedlo k rozvoju kvantovej fyziky, pomocou ktorej sa dnes už podarilo dokázať, že hmota nie je tým základným stavebným materiálom sveta, za ktorý sme ju kedysi považovali.

Na rozdiel od klasickej fyziky, kvantová fyzika považuje myseľ za jednu zo svojich podstatných kategórií – na základe všetkých výsledkov, ku ktorým kvantová fyzika dospela pomocou experimentov, vedci dospeli k predstave, podľa ktorej fyzický, materiálny svet už nie je jediným, a dokonca ani tým hlavným aspektom skutočnosti ako takej.

„V oblasti kvantovej fyziky sme svedkami jednoznačnej a nevídanej úspešnosti empirických pozorovaní. No aj napriek tomu sa zástancovia myšlienky, podľa ktorej je kvantová fyzika tým pravdivým opisom reality, stále stretávajú s cynizmom, nepochopením či dokonca s nahnevanými reakciami oponentov.“ – Tim Folger, autor článku „Quantum Shmantum“, ktorý bol v roku 2001 zverejnený vo vedecko-technickom žurnále Discover

Autorom nižšie uvedeného citátu je Dr. Gary Schwartz, ktorý pôsobí ako profesor psychológie, medicíny, neurológie, psychiatrie a chirurgie na Arizonskej štátnej univerzite (ASU).

Dr. Schwartz spolu s mnohými ďalšími vedcami vysvetlili a formulovali tieto myšlienky v známom Vyhlásení na podporu postmaterialistickej vedy:

„Medzi vedcami, profesormi a inteligenciou sa v priebehu 20. storočia stala jednoznačne dominantnou ideológia vedeckého materializmu.

Táto ideológia sa stala dominantnou až do tej miery, že väčšina vedcov bezvýhradne verí predstave, podľa ktorej sa vedecký materializmus zakladá na nevyvrátiteľných a jednohlasne odsúhlasených vedeckých dôkazoch.

Vedecký materializmus je teda vnímaný ako jediný racionálny pohľad na svet. Vedecké metódy vychádzajúce z materialistickej filozofie boli mimoriadne úspešné nielen v prehĺbení nášho poznania prírody, ale aj v tom, že prostredníctvom rozvíjajúcej sa technológie nám priniesli aj lepšie možnosti ako ovládať okolitý svet, a tým aj väčšiu mieru slobody.

Avšak táto takmer úplná dominancia materializmu v akademickom svete má za následok aj vážnu myšlienkovú obmedzenosť vnútri samotných vedných odborov, ako aj to, že silno zamedzila rozvoju vedeckého skúmania mysle a spirituality.

Bezvýhradná viera v ideológiu vedeckého materializmu ako jedinej sústavy, ktorá je schopná vysvetľovať realitu, prinútila vedcov k tomu, aby prehliadali a ignorovali subjektívny rozmer ľudskej skúsenosti.

A to nakoniec viedlo k silne zdeformovanému a ochudobnenému sebapoznaniu človeka, ako aj k nepochopeniu jeho miesta v prírode.“

Keď sa vrátime konkrétne k reinkarnácii, musíme povedať, že je to fenomén, ktorý priamo súvisí s vedeckým skúmaním vedomia.

A vedomie je pojem, o ktorom sa Max Planck v súvislosti s kvantovou fyzikou vyjadril ako o jednom z „podstatných“ pojmov.

Vedomie je tu až natoľko dôležité, že Eugen Wigner, vedec a matematik, ktorý je rovnako ako Max Planck nositeľom Nobelovej ceny, sa raz o vedomí vyjadril nasledovne:

„Bez odvolávania sa na vedomie by nikdy nebolo možné formulovať zákony kvantovej fyziky.“

Reinkarnácia ako predmet vedeckého skúmania

Jim B. Tucker, psychiater a profesor pôsobiaci na univerzite vo Virgínii, je v oblasti vedeckého skúmania reinkarnácie pravdepodobne najznámejšou vedeckou osobnosťou.

Profesor Tucker je autorom vedeckej správy o prípadoch, ktoré silne naznačovali možnosť či až pravdepodobnosť reinkarnácie. Táto vedecká správa bola uverejnená v roku 2008 vo vedecko-zdravotníckom žurnále Explore.    

Typický prípad reinkarnácie, ako ho opisuje profesor Tucker, vychádza v prvom rade z výpovede skúmanej osoby o jej minulom živote. Zaujímavosťou tu je, že 100 % skúmaných osôb, ktoré uvádzajú, že si pamätajú svoj minulý život, sú deti.

Priemerný vek týchto detí, keď si začnú na svoj minulý život spomínať, je približne 35 mesiacov. Opis udalostí a zážitkov, ktorý o svojom minulom živote tieto deti podávajú, býva často veľmi rozsiahly a až neuveriteľne detailný.

Profesor Tucker poukazuje tiež na to, že ako tieto deti rozprávajú o skúsenostiach vo svojom minulom živote, bez výnimky u nich vždy možno pozorovať očividnú, veľmi silnú emocionálnu zainteresovanosť; niektoré deti sa dokonca rozplačú a prosia svojich rodičov, aby ich vzali späť do, tak ako to oni nazývajú, ich minulej rodiny.

Ako vysvetľuje profesor Tucker:

„Tieto pozorované deti postupne prestávajú hovoriť o svojom minulom živote, keď dosiahnu vek 6 až 7 rokov a zdá sa, že väčšina z nich úplne stratí svoje údajné spomienky na minulý život.

Samozrejme, jedná sa tu o vek, kedy deti začínajú chodiť do školy, a teda je to vek, v ktorom už deti majú prísun množstva zážitkov z ich súčasného života. Zároveň je to vek, kedy deti často strácajú aj mnoho spomienok z ich ranného detstva.“

Prípad 3-ročného chlapca

Ako už prezrádza aj titulok tohto článku, pozrieme sa teraz bližšie na jeden mimoriadne zaujímavý a dramatický príbeh, v ktorom kľúčovú úlohu zohráva práve fenomén reinkarnácie.

Začiatok tohto príbehu sa viaže na muža menom Eli Lasch. Doktor Eli Lasch bol v Izraeli špičkovým lekárom, ktorý pôsobil aj ako senior konzultant pre koordináciu zdravotníckych služieb na území pásma Gazy.

Doktor Eli Lasch zomrel v roku 2009, no ešte v období pred svojou smrťou vyšetroval prípad údajnej reinkarnácie malého, 3-ročného chlapca. Tento chlapec tvrdil, že si pamätá na svoj minulý život.

Podľa jeho výpovede si pamätal, ako utrpel do hlavy silný úder sekerou. Okrem toho, chlapec mal údajne v minulom živote na hlave dlhé, červené materské znamienko.

Ako sa ukázalo, tento chlapec, ktorého meno ostalo počas celého vyšetrovania prípadu utajené, mal materské znamienko presne na tom istom mieste na hlave, ktoré verne zodpovedalo jeho opisu materského znamienka z minulého života.

A to je mimoriadne zaujímavé, pretože v početných výskumoch, podobne ako vo vyššie spomenutom výskume, ktorý bol zverejnený v žurnále Explore, bol pozorovaný rovnaký jav.

Deti, ktoré si údajne spomínali na svoj minulý život, zhodne a s rovnakou presnosťou opísali umiestnenie a podobu svojich materských znamienok v minulom živote a následne sa zistilo, že deti tieto materské znamienka naozaj majú.

Pritom ich mali na miestach, kde ich nemali ako vidieť (temeno hlavy, krk) a je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa o nich nejako dozvedeli v tak mladom veku.

Otec chlapca spolu s niekoľkými ďalšími príbuznými a známymi z ich obce sa rozhodli navštíviť susedné obce, kde sa chceli dopátrať informácií, ktoré by nejakým spôsobom potvrdzovali výpoveď chlapca o jeho minulom živote a minulej identite.

Na túto pátraciu akciu pozvali aj doktora Eliho Lascha. Na tejto výprave navštívili viacero obcí a dedín, až kým si chlapec bol istý, že dorazili do tej správnej. Presne si spomenul na svoje meno aj priezvisko – a takisto presne si spomenul aj na meno a priezvisko svojho vraha.

Z celej správy, ktorá je zverejnená na portáli Inštitútu pre zjednotenie vedy, intuície a duchovna (Institute for the Integration of Science, Intuition and Spirit (IISIS)), si tu uvedieme tie najdôležitejšie pasáže:

Po vypočutí chlapcovej výpovede sa jeden z obyvateľov tejto obce vyjadril, že poznal muža, ktorého chlapec opísal a že tento opis bol veľmi presný. Týmto mužom nebol nik iný ako chlapec vo svojom minulom živote.

Opisovaný muž záhadne zmizol už pred štyrmi rokmi a jeho telo sa nikdy nenašlo. Väčšina obyvateľov obce sa teda zhodovala v domnienke, že tohto muža asi muselo postretnúť nejaké nešťastie.

Bolo všeobecne známe, že ak sa niekto z nejakého dôvodu odhodlal pohybovať v blízkosti pohraničnej oblasti medzi Izraelom a Sýriou, hrozilo mu veľké nebezpečenstvo a veľmi často sa aj stalo, že táto osoba potom aj padla do zajatia, alebo ju popravili pre podozrenie zo špionáže.

Otec chlapca aj s celou skupinou sa rozhodli, že si prejdú celú obec. Na jednom mieste chlapec zastavil a ukázal na dom, ktorý si údajne pamätá zo svojho minulého života.

Všetci prítomní, ako aj náhodní okoloidúci obyvatelia dediny boli od zvedavosti úplne ohromení, a tak len mlčky stáli v chlapcovej blízkosti. Chlapec náhle vykročil k mužovi, ktorý stál pred domom a oslovil ho jeho menom.

Muž priznal, že chlapec ho nazval jeho presným menom, načo chlapec povedal:

„Bol som vaším susedom. Medzi nami došlo k súboju a vy ste ma usmrtil sekerou.“

Podľa výpovede doktora Eliho Lascha po tom, ako chlapec vyslovil tieto slová, mužova tvár v momente zbledla tak prudko, až sa zdalo, že je biela ako papier.

3-ročný chlapec potom povedal:

„Viem dokonca aj to, kam ste pochovali moje telo.“

Chlapec potom viedol celý zástup aj spolu s domnelým vrahom do polí, ktoré sa rozprestierali blízko vedľa obce. Nakoniec chlapec zastal pred hŕbou kameňov a prehlásil:

„Tento muž zahrabal moje telo aj spolu so sekerou pod túto hŕbu kameňov.“

Skupina sa okamžite pustila do výkopových prác. Keď poodnášali všetky kamene, na ich mieste sa ukázala plytká priehlbina. V tejto priehlbine ležala kostra dospelého muža, na ktorej boli ešte zvyšky farmárskeho pracovného odevu.

Na lebke tejto kostry identifikovali symetrickú, rovnú trhlinu, ktorá musela vzniknúť len nejakým umelým zásahom zvonku. Keď do tejto trhliny, či presnejšie otvoru na lebke vložili čepeľ sekery, zapadala do nej úplne presne.

V roku 1998 doktor Eli Lasch zveril príbeh tohto prípadu do rúk známemu nemeckému špecialistovi v oblasti reinkarnácie. Jeho meno je Trutz Hardo a okrem toho, že na tému reinkarnácia v Nemecku pravidelne usporadúva prednášky a semináre, je aj autorom množstva kníh, ktoré o reinkarnácii pojednávajú.

Jednou z jeho kníh, do ktorej zahrnul aj príbeh 3-ročného chlapca z tohto článku, je kniha s názvom Children Who Have Lived Before (Deti, ktoré už raz žili), ktorá bola vydaná v roku 2005.

Je možné, že sa takýto príbeh naozaj stal?

Rovnako ako pri všetkých ostatných prípadoch reinkarnácie aj pri tomto prípade bude potrebné na jeho podporu poskytnúť viac spoľahlivých dôkazov.

Tieto spoľahlivé dôkazy sú potrebné v prvom rade aj na to, aby sa týmto prípadom začala seriózne zaoberať aj široká akademická obec. Uvedený prípad reinkarnácie je zatiaľ dôveryhodný len do tej miery, do akej miery sú dôveryhodné výpovede dotknutých osôb a svedkov.

Ako sme už povedali, vedci a akademická obec sa možno týmto prípadom začnú zaoberať až vtedy, keď budú ohľadom neho vykonané a zverejnené ďalšie výskumy a vyšetrovania, ktoré by posilnili jeho dôveryhodnosť.

Ako pred niekoľkými rokmi konštatovali aj v redakcii denníka San Francisco Globe:

Uvedený prípad reinkarnácie je veľmi pútavý, no len ťažko možno povedať, či je aj pravdivý. Aj napriek tomu, že množstvo konkrétností a detailov tohto prípadu sa zachovalo a sú aj k dispozícii, je predsa len trochu zvláštne, že mená všetkých zúčastnených osôb buď neboli nikde zaznamenané, alebo sa na ne časom jednoducho akosi zabudlo.

Jediný známy svedok celého prípadu je doktor Eli Lasch, ktorý ale v roku 2009 umrel. Všetko, čo je o tomto prípade známe, už bolo zverejnené a nejaké ďalšie informácie sa zatiaľ nepodarilo vypátrať.

V každom prípade ide o veľmi zvláštny a zaujímavý príbeh, hoci nie je jediný svojho druhu, keďže sú aj ďalšie prípady, v ktorých deti údajne mali spomienky na svoj minulý život.

Čo si o tom všetkom myslíte vy? Je naozaj možné, že by bol tento príbeh pravdivý? Alebo tomu neveríte a myslíte si, že je to len vymyslená historka, ktorej autorom je jeden doktor?

Tá istá otázka smeruje aj k vám, vážení čitatelia: Čo si o tom všetkom myslíte vy? Ak ste si nie istí, váš názor by sa možno zmenil, keby ste si prečítali aj ďalšie články o skutočne overených prípadoch reinkarnácie.

Týchto zvláštnych prípadov, kedy si deti spomínali na svoj minulý život, bolo naozaj viac a ak máte záujem, stačí pohľadať na internete, kde je o nich dostatok materiálov.

Čo sa stane, keď umrieme? Kam ide naše „vedomie“?

Vedecké bádanie a výskum v oblastiach, ako sú parapsychológia (v jej rámci ide o fenomény ako mimozmyslové vnímanie (ESP), telepatia, diaľkové (astrálne) videnie), kvantová fyzika, reinkarnácia, zážitky blízko smrti, mimotelové zážitky, vedomie a v ďalších oblastiach nematerialistickej vedy rastú za posledné desaťročia naozaj nevídaným tempom.

Ak sa o týchto témach chcete dozvedieť viac, znova nám neostáva iné, len vám odporučiť, aby ste si vyhľadali a naštudovali čo najviac materiálov, ktoré sú o týchto vedných oblastiach dnes už dostupné – v podobe kníh a internetových článkov.

Prikláňame sa k názoru, že existuje viacero ciest, na ktoré sa môžeme po „smrti“ vydať. Je možné, že niekto sa reinkarnuje späť na Zem, alebo aj na nejakú inú planétu.

Je ale tiež možné, že niekto prejde do úplne odlišnej dimenzie existencie. Na podporu oboch pohľadov je k dispozícii bohatá zásoba dôkazov.

Toto množstvo dôkazov nájdeme jak v starovekej histórii a náboženstvách, ako aj v moderných disciplínach, ktoré sa výskumom týchto fenoménov (reinkarnácia, zážitky blízko smrti a pod.) zaoberajú.

Všetky tieto dôkazy smerujú k jednej hlavnej myšlienke – náš terajší život, naša ľudská skúsenosť a naše fyzické telo skrátka nepredstavujú ani koniec, ale ani začiatok našej veľkej cesty.

Zdroj: collective-evolution.com, Spracovala: Silavedomia.sk