Psychológia objasňuje, ako narcisti používajú projekciu k manipulácii druhých ľudí

V skutočnosti sa nedá povedať, že by si narcisti svoje konanie uvedomovali. Svoj pocit vlastnej hodnoty odvodzujú vlastne od toho, ako ich vnímajú iní.

Pravidlom je, že narcisti nedokážu rozpoznať svoje zlyhania a chyby a radšej hádžu vinu – a jej im jedno, či po zásluhe – na niekoho iného. Nazýva sa to projekcia – obranný mechanizmus narcistu pri neplnení sľubov či záväzkov.

V tomto článku budeme definovať narciszmus, projekciu a to, ako tieto narcistické tendencie využívajú na dosiahnutie svojich cieľov projekciu. Dočítate sa, že narcisti sú experti na manipuláciu.

Povieme si preto, ako môžete narcistu rozpoznať a tiež o proaktívnych veciach, ktoré môžete urobiť pre to, aby ste sa nestali obeťou narcistickej manipulácie.

Čo je projekcia?

V odvetví psychológie znamená projekcia – alebo tiež psychologická projekcia – popieranie podvedomých impulzov ľudským egom.

Napríklad, niekto obviňuje svojho partnera z podvádzania, pričom v skutočnosti je tým, kto si toto škandalózne správanie projektuje, on sám.

Žiarlivý kolega, ktorý zo žiarlivosti obviňuje všetkých ostatných na pracovisku, projektuje: potajme žiarli na každého, kto má čo i len trošku úspechu. A tak ďalej.

Hoci je projektovanie u narcistov bežné, ide o niečo, čo do istej miery robíme všetci. Na iných zvyčajne projektujeme svoje nepríjemné, občas znepokojujúce emócie a predstavy o sebe.

Otec psychoanalýzy, Sigmund Freud, bol presvedčený, že na iných projektujeme veci vtedy, keď nechceme byť ťažení svojimi vnímanými chybami či pocitmi menejcennosti.

Povedané inak, chceme, aby nositeľmi našich neistôt boli iní. My sa nimi už zaoberať nechceme.

Dôležité je toto: hoci projektujeme všetci, nerobíme z toho zvyk. Väčšina z nás nepoužíva projekciu na to, aby vyvolala pocit menejcennosti v niekom inom. Rozhodne by sme nepoužili projekciu ako prostriedok nátlaku. A to preto, lebo nie ste narcisti (nemyslíme si to).

A keď sme už pri tom, poďme sa o narcistickej poruche osobnosti pozhovárať podrobnejšie.

Príbeh Narcisa (pôvodného narcistu)

Starovekí Gréci a Rimania šírili báj o mládencovi, ktorý bol trochu nadmerne posadnutý svojím obrazom. V príbehu sa hovorí o tom, že Narcis (Narkissos) bol krásny chlapec, ktorý odmietal všetky ženy.

Narcis vlastne odmietal všetkých, ktorí ho milovali, čo niektorých, ktorí ho mali radi, viedlo k tomu, aby si vzali život – v poslednej snahe ukázať Narcisovi svoju oddanosť a lásku.

Mladá nymfa Echo, krátko nato, čo na ňu Diova manželka (toho záletníka) uvrhla kliatbu, po ktorej bola schopná iba opakovať slová iných ľudí, odišla v presvedčení, že sa jej život končí, do lesa.

Keď však uvidela Narcisa, pocítila nádej, že by znova mohla viesť normálny život – len keby získala jeho pozornosť. Narcis však bol Narcis a nevinné návrhy mladej ženy drsne odmietol.

Márnivého mladého muža sa to však nijako nedotklo, čo viedlo bohyňu Nemesis k tomu, aby Narcisa za jeho bezcitnosť potrestala. Príbeh sa končí tým, ako Narcis zbadá v jazere svoj vlastný odraz zrkadliaci obraz jeho krásy.

Narcis sa zamiloval do vlastného obrazu, uvedomiac si nakoniec, že ho nič nemôže milovať tak, ako môže milovať sám seba. Krátko po tomto uvedomení si Narcis berie život.

Narcistická porucha osobnosti

Koncom devätnásteho storočia psychológovia usúdili, že márnivý Narkissos je výstižným reprezentantom niektorých ich klientov. Sexuológ, Havelock Ellis, vytvoril na opísanie svojich pacientov, nadmerne sa oddávajúcich sebaukájaniu, pojem „narcistický“.

V roku 1911 publikoval prvú vedeckú štúdiu, označujúcu narcizmus za možnú psychologickú poruchu, rakúsky psychiater, Otto Rank.

Narcizmus opísal v kontexte nadmerného sebaobdivovania a márnivosti. O tri roky neskôr vyšla Freudova práca O narcizme: úvod.

Pojem „narcistická porucha osobnosti“ zaviedol až v roku 1968 psychológ, Heinz Kohut. Narcistická porucha osobnosti (NPD) sa definuje ako:

 „… porucha osobnosti s dlhodobým modelom abnormálneho správania, charakterizovaného pocitmi prehnanej sebadôležitosti, nadmernou túžbou po obdive a nedostatkom empatie.“

Klinická liečba NPD nie je dobre preskúmaná, no považuje sa za obťažnú – tí, ktorí túto poruchu majú, totiž nedokážu vidieť svoj stav ako problém. NPD sa vyskytuje častejšie u mužov, postihujúc zhruba jedno percento populácie, a ďaleko bežnejšia je u mladších než starších ľudí.

Piate vydanie Diagnostickej a štatistickej príručky porúch duševného zdravia (DSM-5) – diagnostickej literatúry, vydávanej Americkou psychologickou asociáciou (APA) – uvádza desať uznávaných symptómov NPD:

1. Pocit vznešenosti

2. Očakávanie výnimočného prístupu od iných

3. Zneužívanie iných pre osobný prospech, bez pocitov viny

4. Neschopnosť chápať myšlienky a pocity iných

5. Silné pocity závisti voči ostatným

6. Neustále zastrašovanie, znevažovanie a ponižovanie iných

7. Pocit oprávnenosti a potreby zvláštneho prístupu

8. Potreba byť vnímaný ako lepší a výnimočný

9. Posadnutosť vytúženými vlastnosťami, ako sú príťažlivosť, inteligencia, moc a úspech

10. Potreba byť inými neustále obdivovaný

Narcisti + projekcia = manipulácia

„Keď je [narcistický] jedinec v nadradenom postavení, chránený pred hanbou, spája sa grandiózne ja s vnútorným kritikom a prostredníctvom projekcie zhadzuje iných.“ -Darlene Lancerová, JD, LMFT

Zistite, ako narcisti využívajú projekciu, aby vami manipulovali a čo s tým môžete robiť:

1. Provokujú vás

Zrejme najzreteľnejšou formou projekcie je niekoho provokovať. Keď vás provokuje narcista, môžete sa staviť, že tak robí z dvoch dôvodov: (a) chce, aby ste niečo urobili, (b) útočí na vás.

Prípadne tak robí z oboch dôvodov súčasne. K najobvyklejším narcistami používaným metódam patrí vyvolávanie pocitu viny. Keď to nefunguje, môže ich to frustrovať a útočia na vás verbálne.

Čo s tým: V žiadnom prípade im neskočte na návnadu. Uvedomte si, o aké správanie ide: o nehanebný, urážlivý pokus manipulovať vašimi myšlienkami a citmi. Máte niečo, čo chcú – tak im to nedajte!

2. Napodobňujú

Hoci emocionálna hĺbka narcistov sa rovná hĺbke kaluže, sú natoľko bystrí (mnohí sú veľmi inteligentní), aby vedeli, že emocionalita je pre ľudí dôležitá.

Z tohto dôvodu budú narcisti často napodobňovať emocionálne správania, ktoré vidia inde, aby niekoho presvedčili o svojej úprimnej povahe.

Problém tejto taktiky pre narcistu je v tom, že to napodobňovanie ide proti srsti vrodeného ľudského správania. Za predpokladu, že nie sú školenými agentmi CIA, celá tá pretvárka skôr alebo neskôr vyjde najavo.

Čo s tým: Buďte všímaví. Skutočná osobnosť človeka sa nakoniec vždy prejaví. Treba mať len stále otvorené oči a nastražené uši.

3. Používajú úkladné „vraždenie charakteru“

Ak ste boli niekedy obeťou vraždy charakteru, tak možno poznáte jeho ďalekosiahle účinky. Zamerať sa na niečí charakter je čin útoku na „najzraniteľnejšie miesto“.

Keď sa do úkladnej vraždy charakteru pustí narcista, robí tak často z pomsty, alebo aby nad ľuďmi z nejakého dôvodu zvíťazil.

Čo s tým: Najdôležitejšie je neprepadať panike. Väčšina ľudí celkom dobre cíti, keď sa útočí na niečí charakter. Z tohto dôvodu sme prirodzene opatrní, keď niekto verbálne útočí na iného človeka.

Ak sa tieto veci dejú v pracovnom prostredí, je možno potrebné pozhovárať sa s vedúcim, personalistami alebo právnym oddelením.

4. Hrajú obeť

Narcisti hrajú radi obeť. A to akýmkoľvek spôsobom. Prečo? Lebo si uvedomujú, že väčšina z nás má nejaké citlivé jadro. Neradi vidíme trpieť iných ľudí.

Chceme pomôcť ich utrpenie zmierniť. Všetci narcisti veľmi túžia túto takmer univerzálnu ľudskú vlastnosť využiť. Z tohto dôvodu budú narcisti projektovať aj správanie „Ja úbohý“.

Niektorí menej inteligentní narcisti sa dopúšťajú chyby, že hrajú obeť pred jedným človekom. V takom prípade sa táto hra odhaľuje oveľa ľahšie.

Čo s tým: dôležité je zostať všímavý a pozorne počúvať. Ak ste obzvlášť citlivý (napr. ste empatik), dajte si záležať na tom, aby ste svoju pomoc ponúkali len ľuďom, ktorých dobre poznáte.

5. Menia tvar

Keď narcisti cítia, že dostali obeť tam, kde potrebujú, úlohu rýchlo opustia. Robia tak preto, lebo sú presvedčení, že obeť bude klásť len malý alebo vôbec žiadny odpor.

Ide vlastne o poslednú príležitosť, kedy bude musieť potenciálna – alebo v tomto bode už skutočná – obeť minimalizovať škody.

Čo s tým: Keď narcistu pri menení tvaru pristihnete, neočakávajte, že sa ticho vytratí do noci. Majte na pamäti, že narcisti sú v umení manipulácie majstri – a stále môžu byť schopní vás natoľko vyviesť z konceptu, že s nimi zostanete. Nedajte sa preto nimi oklamať.

Posledná rada, keď máte do činenia s narcistami

V tomto bode je dôležité, aby ste to neváhali „ukončiť“.

Lebo ak tá osoba nemá nejakú nediagnostikovanú poruchu duševného zdravia, nie je žiadny racionálny dôvod na to, aby vykazovala extrémnosti osobnostného spektra. Najmä keď vám pritom ubližuje.