V súčasnosti sú dostupné mnohé alternatívne a doplnkové liečby, ktoré vyplnia medzery, čo konvenčná medicína nedokáže.
Medzi najznámejšie patria výtvarné umenie, meditácia a joga.
Najväčší potenciál medzi všetkými alternatívnymi liečbami má hudba. V našej spoločnosti je všadeprítomná. Ľudí oslovuje hlbokým a silným spôsobom, čím ich dokáže liečiť.
„Hudobná výchova urýchľuje vývoj mozgu u malých detí, a to najmä v oblasti, ktorá je zodpovedná za spracovanie zvuku, vývoj jazyka, vnímanie reči a porozumenie písaného textu.“ – uvádzajú prvé výsledky päťročnej štúdie, ktorú uskutočnil tím neurológov.
Dnes hádam všetci vieme, že počúvanie hudby lieči problémy s duševným zdravím. Až 400 rôznych výskumných prác potvrdilo staré známe porekadlo, že „hudba lieči“.
Výskum potvrdzuje, že muzikoterapia zlepšuje príznaky a spoločenské správanie u schizofrenikov. Rovnako sa preukázala účinnosť hudby pri liečbe depresie, úzkosti a chronickej bolesti.
Inštitút Brain and Creativity Institute na Univerzite Južnej Kalifornie začal päťročnú štúdiu v roku 2012 v spolupráci s Asociáciou Los Angeles Philharmonic Association a Heart of Los Angeles (HOLA), ktorá skúmala vplyv hudobnej výchovy na sociálny, emočný a kognitívny vývoj detí.
Počiatočné výsledky tejto štúdie, ktoré boli publikované v časopise Developmental Cognitive Neuroscience, predložili dôkazy o zdravotných prínosoch hudobnej výchovy v období, kedy mnohé školy ukončili alebo znížili organizovanie hudobných i umeleckých programov.
Štúdia poukazuje na to, že hudobná výchova urýchľuje dozrievanie sluchových dráh v mozgu a zlepšuje jeho funkciu.
„Všeobecne sme sa zaujímali o vplyv hudobnej výchovy na kognitívny, sociálno-emočný a mozgový vývoj u detí.“ – povedal Assal Habibi, vedúci autor štúdie a vedúci vedecký pracovník pre BCI – Brain Computer Interface (rozhranie medzi mozgom a počítačom) z Univerzity Južnej Kalifornie.
„Výsledky ukazujú, že deti, ktoré navštevovali hodiny hudby boli v porovnaní s ďalšími dvoma skupinami ich rovesníkov presnejšie pri spracovaní zvuku.“
13 detí vo veku 6 alebo 7 rokov chodilo na hudobnú výchovu v rámci programu s názvom Youth Orchestra Los Angeles. Bol inšpirovaný metódou El Sistema, ktorú navrhol filharmonický dirigent Gustavo Dudamel z Venezuely.
Hra na husle
Deti si dnes musia zarobiť peniaze na to, aby mohli navštevovať hodiny hry na husle. Denne cvičia v skupinách alebo súboroch 7 až 8 hodín týždenne.
Vedci porovnali skúsených hudobníkov s ich rovesníkmi v ďalších dvoch skupinách: 11 detí v spolku futbalového programu a 13 detí, ktoré nenavštevovali žiaden mimoškolský program.
Neurológovia použili niekoľko nástrojov na sledovanie všetkých zmien, ktoré sa u detí odohrali. Nástroj MRI (magnetická rezonancia) použili pre sledovanie zmien pomocou skenovania mozgu, nástroj EEG (elektroencefalografia) pre sledovanie elektrickej aktivity v mozgu, testovali správanie detí a používali aj iné podobné techniky.
V priebehu dvoch rokov trvania tejto štúdie vedci zistili, že sluchové systémy u detí v programe hudobnej výchovy dozreli rýchlejšie ako u ostatných detí.
Precvičovaním nervových spojení zodpovedných za prenos a spracovanie zvuku dokázali urýchliť aj vývoj ich reči, čítania a ďalších zručností. Tento účinok neustále skúmajú mnohí výskumníci.
Vyššia vyzretosť sluchových systémov sa prejavuje aj nárastom neuroplasticity – fyziologických zmien v mozgu v reakcii na prostredie. V tomto prípade na počúvanie hudby a jej výučbu.
„Sluchový systém je stimulovaný hudbou,“ povedal Habibi, „tento systém sa tiež podieľa na všeobecnom spracovaní zvuku, ktoré má zásadný význam pre vývoj jazyka, čítacích schopností a úspešnej komunikácie.“
Uchom do mozgu
Sluchový systém spája naše uši s mozgom, aby sme boli schopní spracovať zvuk. Keď niečo počujeme, naše uši to spracujú vo forme vibrácií, ktoré sa premenia do nervového signálu.
Ten je vzápätí odoslaný do mozgového kmeňa (oblasti mozgu pod mozočkom a predným mozgom), potom do talamu (v centre mozgu), až do primárnej sluchovej kôry, ktorá sa nachádza v blízkosti stien mozgu.
Celý priebeh vývoja sluchovej dráhy u dieťaťa môžeme odmerať pomocou EEG. Toto zariadenie sleduje elektrické signály, najmä tie, ktoré označujeme ako „sluchové evokované potenciály“.
V tejto štúdii sa vedci zamerali na evokovaný potenciál s názvom P1. Sledovali amplitúdu medzi počtom neurónov (vrátane latencie) a rýchlosťou, akou je signál odovzdaný.
Obe kritériá dedukujú vyspelosť sluchových dráh mozgu.
S rastom detí amplitúda a latencia potenciálu P1 klesajú. To znamená, že sú stále efektívne pri spracovaní zvuku.
Vedci odmerali schopnosť rozlíšiť tóny u detí na začiatku štúdie a znovu po dvoch rokoch, kedy bola ukončená. V priebehu toho, ako deti počúvali hru na husle, na klavíry a iné jednofrekvenčné (čisté) tóny, zariadenie EEG zaznamenávalo elektrické signály v ich mozgu.
Dvakrát im prehrali 24 melódií v náhodnom poradí a požiadali ich, aby určili, ktoré z nich sa líšili v tóne a rytme a ktoré boli naopak rovnaké.
Tie deti, ktoré patrili do programu mládežníckeho orchestra, boli schopné presnejšie odhaliť zmeny v melódiách ako deti v ďalších dvoch skupinách. Všetky tri skupiny detí dokázali jednoducho určiť, ktoré melódie boli rovnaké.
Deti, ktoré navštevovali hudobnú výchovu, mali nižšiu potenciálnu amplitúdu P1 v porovnaní s ostatnými deťmi, čo poukazuje na rýchlejšiu mieru dozrievania sluchového systému.
Vedci napísali, že „spozorovali pokles amplitúdy P1 a latencie, ktorý bol najväčší v hudobnej skupine v porovnaní s deťmi v rovnakom veku po dvoch rokoch prípravy.“
„Z dvojročných údajov vyplýva, že hudobná skupina vykazovala najmenšie amplitúdy P1 v porovnaní s kontrolnou a športovou skupinou, v kombinácii so zrýchleným vývojom N1 vizuálneho komponentu.“
Zdroj: themindunleashed.com
Pridaj komentár